Alfréd Nobel, samozrejme je to známe meno, bol to švédsky chemický inžinier a vynálezca. Pred viac ako 150 rokmi u nás býval častejšie ako v rodnom Štokholme. Zakladal tu totiž ďalšiu továreň svojho priemyselného impéria – slávnu Dynamitku. K trom jednotkám nitroglycerínu pridal jemne zomletý piesok, všetko namočil do jedlej sódy a bolo to. Dynamit bol na svete. Výsledný produkt mal šesťkrát väčšiu silu ako strelný prach. Mária Babinská pátrala po stopách tejto významnej osobnosti. Sprevádzala ju turistická sprievodkyňa Andrea Turanská.
Uličkami bratislavskej Dynamitky I. Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači. Prečo práve Bratislavu, vtedy ešte Prešporok si vybral Nobel ako najlepšiu lokalitu pre novú fabriku? Mesto sa nachádzalo blízko vnútornej hranice Rakúsko-Uhorska, neďaleko Viedne i Budapešti. Projektantom sa zdalo, že umiestniť továreň na výbušniny v neobývanom močaristom priestore na severovýchod od Prešporka, presnejšie na polceste od neho do Rače, vtedy samostatnej obce, bude pre ani nie 50-tisícové mesto dostatočné z hľadiska jeho zdravia i bezpečnosti. Pokračujeme v našej prechádzke po Bratislave, Mária Babinská sa už nachádza pred hlavným vchodom závodu Istrochem, bývalej Dynamitky, stále ju sprevádza Andrea Turanská.
Uličkami bratislavskej Dynamitky II.
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Nobel nemal deti a nikdy sa neoženil, svoj obrovský majetok odkázal nadácii, ktorá každoročne oceňuje vedecké objavy a literárne diela. Napríklad v roku 1905 sa prestížna cena ušla aj bratislavskému rodákovi Filipovi Lenardovi. Dostal ju ako prvý fyzik na svete za objav katódových lúčov.
