Pred pár dňami sa cintoríny na celom Slovensku zaplnili kvetmi a sviečkami. Inak to nebolo ani v urnovom háji prvého slovenského Krematória v bratislavskom Lamači. Slúži ako miesto poslednej rozlúčky a odpočinku bezmála 50 rokov. Martin Jurčo sa však zaujímal o okolitú prírodu. Fotografka Olja Triaška Stefanović je Srbka, ktorá navštevovala okolie krematória celý rok a fotografovala. Oslovil ju Martin Jurčo.
1. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Bratislavské krematórium funguje už bezmála 50 rokov, a pri jeho výstavbe bola vybratá unikátna lokalita. Je akoby návratom človeka do prírody po odchode na večnosť. Potvrdilo sa to aj architektovi Matúšovi Dullovi, ktorý písal nielen o stavbe architekta Ferdinanda Milučkého, ale aj kontexte tejto stavby v prírode. Martin Jurčo sa Matúša Dullu opýtal aj na to, akou zhodou spoločenských náhod vzniklo toto dielo práve v roku 1968.
2. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Na konci cesty. Tak sa volá kniha architekta Matúša Dullu o unikátnej stavbe bratislavského krematória. Fotografiami stavby i prírody ich svojím pohľadom obohatila srbská autorka Olja Triaška Stefanović.
