Každý strom v prírode má svoje opodstatnenie. Tak je to aj so starodávnymi, košatými morušami, ktoré môžeme nájsť na území celého Slovenska, najviac však na úpätí čarovných Štiavnických vrchov. Najskôr ešte za vlády Márie Terézie ich vysádzali popri cestách, kde si v ich chládku mohli ľudia oddýchnuť, aj si na nich pochutnať. V Pukanci, v Levickom okrese ich nájdete aj vo viniciach a u niektorých obyvateľov dokonca aj na dvore. Stromy sú pýchou obce, kraja a aj celého Slovenska. Pokračuje Hana Michalčíková.
Pondelok Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači. V Pukanci, ale aj iných častiach Slovenska, kde sa vyskytovali Moruše čierne, vám radi potvrdia, že chuť zrelých moruší a ruky zababrané krvavočervenou šťavou, patria k letu. Moruša nedozrieva v priebehu pár dní ako iné ovocie, ale jej plody poslúžia ako vynikajúce osvieženie pri prácach vo vinici od konca júna do konca júla, niekedy až do začiatku augusta. Nielen na chuť, ale aj na ich zdravotné účinky vsádzali už starí Gréci a Rimania. Známy je Horatiov výrok: “Ten prežije v zdraví leto, kto bude jesť po raňajkách čierne moruše trhané zo stromu, kým nepáli slnko.“ Pukančania sa toho pridržiavali a moruší mali do sýtosti. Hane Michalčíkovej to potvrdil skúsený pukanský záhradkár Pavel Herceg.
Utorok Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači. Ak ste nás nepočúvali od pondelka, môžeme dnes začať hádankovo: Kraj Moruše čiernej na úpätí Štiavnických hôr. Nepochybujem, že by ste dodali Pukanec. A bolo by to správe, pretože tu sa nachádza najviac moruší v strednej Európe. Už sme spomínali, že moruša sa sem dostala v čase tureckých nájazdov aj preto sa jej hovorí aj „turecká moruša. Ale moruša v Pukanci má aj iný názov – drevená jahoda. Hane Michalčíkovej objasnila názov Žofia Kyseľová.
Streda
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
