Teraz sa vyberieme do Modry. V roku 1607 jej Rudolf II. udelil privilégiá slobodného kráľovského mesta - a Modra sa tak zaradila medzi najvýznamnejšie uhorské mestá s rozvinutým vinohradníctvom. Obyvatelia sa okrem pestovania viniča zaoberali remeslami, najmä súkenníctvom a výrobou keramiky. V areáli mestského cintorína našlo miesto posledného odpočinku veľa významných ľudí - sú tu vinohradníci, učitelia, kňazi, ale aj známi Zochovci či Štúrovci. V nasledujúcich minútach vám predstavíme jednu z najvzácnejších historických pamiatok v Modre. V centre tohto malokarpatského mestečka sa Miroslav Würfl stretol s turistickou sprievodkyňou Dagmar Gubovou.
K dominantám Modry patrí aj socha Ľudovíta Štúra z bieleho talianskeho mramoru
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Úzku spätosť Ľudovíta Štúra s Modrou pripomína okrem múzea aj viacero pamiatok. Dominantou Štúrovej ulice rozširujúcej sa do námestia je Súsošie Ľudovíta Štúra. Z bieleho mramoru ho postavili v roku 1938. Pamätník vyrobili v Taliansku, po častiach ho preniesli do Modry a poskladali do jedného celku. Ďalší pamätník sa nachádza mimo mesta a prechádza okolo neho turistický chodník na Veľkú Homoľu. Stojí na mieste, kde sa Ľudovít Štúr v decembri 1855 nešťastne poranil, a na následky tohto zranenia o pár dní neskôr aj zomrel.
