Ako sme žili? Nech sme žili, ako sme žili, vždy sme žili so sklom. Teda naše mamy, prarodičia, i pra-pra-pra-prarodičia.
Sklo sprevádza ľudstvo už tisícky rokov a každý deň. Len čo vstaneme, pozrieme sa do okna. Rozsvietime žiarovku, pozrieme sa na hodinky, do zrkadla, uvaríme si čaj, zalejeme kávu... Spočítajte, koľko sklenených predmetov som vymenoval, a to sme ešte len v pyžame.
Ľudia od praveku využívali dary prírody. Nerasty ako kameň, hrnčiarska hlina, rudy, kovy – všetky tieto sa vyskytujú voľne v prírode. Ale sklo sa muselo najprv vyrobiť a až potom opracovávať. V tom je jeho jedinečnosť, lebo je považované za najstaršiu vyrábanú hmotu v dejinách ľudstva. Čo myslíte, čo užitočné sa vyrábalo zo skla ako prvé? Nie nie, nič užitočné to nebolo, bola to len paráda – ako prvé sa vyrábali koráliky a hneď po nich nádoby. Najstaršie sklenené nádoby, ktoré sa našli, pochádzajú z Egypta, ich sklo je však nepriehľadné a len nevýrazne sfarbené. Majú takmer 4000 rokov.
Pred 2000 rokmi vynašli niečo, čo zmenilo výrobu skla a čo sa používa dodnes. Boli to Feničania, ktorí vynašli viac užitočných vecí a okrem iného aj – v podstate obyčajnú rúrku a síce: sklársku píšťalu, ktorá umožnila celkom nový spôsob výroby dutých predmetov – fúkanie skla. Sklári zostali sklárskej píšťale verní dodnes. Je to kovová, železná alebo mosadzná rúrka, dlhá asi jeden a pol metra. Sklár si na píšťalu naberie z pece trocha skloviny a opatrne do nej fúka. Sklo sa vydúva do bubliny a z nej sa pomocou rôznych nástrojov a foriem urobí fľaša, pohár, váza, tienidlo na lampu... čokoľvek. A práve to čokoľvek budeme obdivovať v ojedinelom múzeu – v Slovenskom sklárskom múzeu v Lednických Rovniach.
Slovenské sklárske múzeum je špecializované múzeum s celoslovenskou pôsobnosťou so zameraním na sklársku výrobu na Slovensku. Jeho zbierky uchovávajú niekoľko jedinečných historicky cenných materiálov. Múzeum bolo zriadené v roku 1988 v mieste s bohatou sklárskou tradíciou, ale aj so súčasnou výrobou skla. Je umiestnené v renovovanom sídle bývalých majiteľov sklárne Schreiberovcov. Ide o pôvodne renesančný kaštieľ z konca 16. storočia, rozsiahlu jednoposchodovú budovu s obdĺžnikovým pôdorysom, s priečelím zvýrazneným štítom a balkónom na stĺpoch. Ku kaštieľu patrí aj rozsiahly park, v ktorom sa nachádza niekoľko vzácnych cudzokrajných rastlín.
Stála expozícia skla sprostredkuje obraz o dejinách vývoja slovenského skla od jeho najstarších dokumentovateľných čias až po súčasnosť. Najstarší úsek histórie sklárskej výroby na Slovensku zastupujú nálezy získané z archeologických výskumov, najbohatšie je zastúpené sklo z obdobia 17. až 19. storočia. Súčasná sklárska výroba je dokumentovaná výrobkami jestvujúcich slovenských sklární.
Počúvajte, ako sme žili, v nedeľu 19. októbra o 10. hodine.
Galéria
