V roku 1588 na základe dohody s vtedajším majiteľom mestečka Jánom Bernardom z Lembachu usadili sa vo Veľkých Levároch habáni z Brodského.
Dostali miesto na stavbu domov, pôdu na obrábanie a viaceré výsady, za čo sa zaviazali zemepánovi odovzdávať dohodnuté dávky v naturáliách a poplatky v peniazoch. Habáni - inak zvaní aj anabaptisti, baptisti, novokrstenci - boli protestantskou náboženskou sektou. Ich život sa riadil podľa náboženských zásad na základe ľudového výkladu Biblie. Hlásali požiadavky sociálnej rovnosti, neuznávali vrchnosť svetskú ani cirkevnú. Nemali žiadny súkromný majetok, ale zaviedli spoločné vlastníctvo. Udržiavali si vlastnú reč i náboženské obrady. Sekta vznikla roku 1524 vo Švajčiarsku, odkiaľ sa jej stúpenci museli vysťahovať. Zo Švajčiarska sa cez Nemecko, Rakúsko a južnú Moravu dostali až na západné Slovensko. Habáni vytvorili prísne uzavreté, samostatné sídlisko na južnom okraji Veľkých Levár na stráni nad potokom Rudava. Vybudovali si tu jedno z najväčších sídlisk na Slovensku. Sídlisko dostalo názov Neuhof - Nový dvor. Odtiaľto dlhé roky svojou pracovitosťou a zručnosťou ovplyvňovali život obce i najbližšieho okolia. Podľa veľkolevárskeho urbára z roku 1595 habáni obhospodarovali 16 usadlostí. V chotári určenom zmluvou založili polia, záhrady, sady a vinice. Chovali 700 oviec, 100 kôz, 60 dojných kráv, 50 jalovíc a 100 ošípaných.
Mali dielne na výrobu nožov a keramiky, mlyn, pivovar, verejný kúpeľ. Roku 1601 nový majiteľ Siegfried Kolonič uzavrel s habánmi novú zmluvu, ktorá sa od predchádzajúcej odlišuje vyššími poplatkami habánov. Habáni prispeli k tomu, že Veľké Leváre sa stali významným remeselníckym strediskom, a to hlavne strediskvýroby nožov a džbánkov.
V 17. storočí habánsky dvor vo Veľkých Levároch bol viackrát spustošený Roku 1605 ho prepadli a vyrabovali bočkajovskí povstalci, roku 1621 vojaci z posádky v Marcheggu, roku 1623 Turci a po nich betlenovskí povstalci, o tri roky neskôr cisárske vojská, roku 1642 spojenecké švédske vojská, v rokoch 1644 a 1645 domáci veľkolevárski obyvatelia. Počas morovej epidémie roku 1655 len za mesiac september zomrelo v habánskom dvore 260 osôb. Roku 1663 zo strachu pred Turkami veľkolevárski habáni odišli k Plaveckému hradu a odtiaľ do Sobotišta, kde ich prepadli a obrali o všetok majetok Turci. Roku 1683 ich dvor vyrabovali Turci i Tôkôliho vojsko. Vojnové udalosti viedli k úpadku mravov, k zlej hospodárskej situácii, čo vyústilo vzrušení spoločného hospodárenia v roku 1685. Vznikli súkromne hospodáriace rodiny, zachovala sa len habánska náboženská obec. V 18. storočí v rámci rekatolizácie konali misie medzi habánmi jezuiti, neskôr aj františkáni. Za čias Márie Terézie roku 1763 habáni vo Veľkých Levároch prestúpili na katolícku vieru. V tom čase tu žilo v pätnástich rodinách 170 obyvateľov. Časť veľkolevárskych habánov odišla do Ruska, kde existovali veľké habánske kolónie. Podľa výsady Márie Terézie habáni mohli mať svojho katolíckeho kňaza, učiteľa a starostu. Až roku 1863 sa dosiahla dohoda medzi slovenskou a habánskou obcou o ich vzájomnom spojení. Habáni do roku 1918 mali svojho katolíckeho kňaza a nemeckú školu. Ešte po roku 1918 si volili vlastného, i ked úradne neuznaného richtára. Habáni vo Veľkých Levároch národne i kultúrne splynuli s domácim obyvateľstvom. V súčasnosti ešte niekoľko tunajších obyvateľov si nesie povedomie príslušnosti svojich predkov k habánom. Habánska osada na pokraji obce pri ceste do Malých Levár sa zachovala dodnes. Má dve námestíčka, na ktorých sa nachádzajú najstaršie domy.
V habánskom dvore sa zachovali domy z troch stavebných etáp. V prvej vybudovali domy na štvorcovom námestí, z ktorých dnes stojí veľkodom z roku 1609 a veľkodom s kaplnkou.
V druhej etape (od konca prvej štvrtiny 17. storočia) dostavali veľkodomami prvé námestie a vystavali druhé námestie. V tretej etape po rozpade hospodárskeho spoločenstva pribudli súkromné rodinné domy. Najstaršie habánske domy boli široké a dlhé stavby, dvoj- i trojpodlažné. Stáli na kamenných základoch a mali hlinené až meter široké steny z nepálenej tehly. Vysoké štítové strechy boli pokryté špeciálnou ohňovzdornou slamenou krytinou, napustenou žltou hlinou. V jednom veľkodome bývalo a pracovalo niekoľko rodín, preto v ňom bol veľký počet izieb, osvetlených malým okienkom. Manželia s deťmi mali vyhradené samostatné izby. Vstupná sieň, tzv. čierna kuchyňa a jedáleň boli spoločné, pretože sa varilo a stolovalo kolektívne.
Súčasťou domu boli hospodárske a výrobné priestory, remeselnícke dielne a sušiarne v zadnej časti. V areáli dvora je sedem pôvodných habánskych obytných domov zo 17. a 18. storočia, ako aj kaplnka z roku 1760. Zvyšná časť pôvodných obytných a hospodárskych stavieb sa nezachovala. Zanikli aj niektoré výrobné objekty, ako napríklad kováčska vyhňa a mlyn na spodný vodný náhon, ktorý vyhorel roku 1976. Napriek tomu habánsky dvor vo Veľkých Levároch patrí medzi naše najväčšie a najzachovalejšie habánske dvory. Roku 1970 reštaurovali tzv. Izerov dom, v ktorom sa zriadilo Múzeum habánskych remesiel. V rokoch 1978-1979 sa uskutočnil prieskum zameraný na zistenie stavu a možností záchrany areálu. Vláda Slovenskej republiky uznesením z 21. januára 1981 č. 22 vyhlásila habánsky dvor vo Veľkých Levároch za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry.
