Bratislava prešla za posledné tri desaťročia radikálnymi zmenami. Asi najviac sa prejavili v priemyselnej lokalite východne od Dostojevského radu a Košickej ulice. Väčšina pôvodnej zástavby fabrík či skladov bola zrovnaná so zemou a na ich mieste pribúdajú polyfunkčné komplexy s bývaním, kanceláriami či nákupnými centrami. Ich súčasťou sú aj výškové budovy, ktoré dominujú panoráme mesta. Dokonca máme v hlavnom meste už aj prvý mrakodrap. Jeho výška sa musí podľa medzinárodných kritérií vyšplhať nad 150 metrov.
A o ďalších plánovaných sa Tatiana Šušková zhovára so zakladateľom blogu YIMBA.sk o rozvoji Bratislavy, humánnym geografom Adriánom Gubčom.
Výškové budovy v Bratislave 1 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači. Niekedy nezaškodí pozrieť sa na svet inými očami. A dnes sa pozeráme na hlavné mesto z vtáčej perspektívy. Miest, odkiaľ to môže robiť aj človek je viac, ale jeden z najzaujímavejších výhľadov na historické centrum mesta ponúka 51 metrov vysoká zrekonštruovaná Michalská veža. Tatiana Šušková až na jej terasu „vykráčala“ s historikom Michalom Augustovičom z Múzea mesta Bratislavy, ktoré túto dominantu našej metropoly spravuje a Staré mesto ju prekvapilo ako malé „mestečko na dlani“.
Výškové budovy v Bratislave 2
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Iné panoramatické obrázky hlavného mesta môžeme vidieť aj zo Starej radnice, Bratislavského hradu, Slavína, Devína, z vyhliadky na Kamzíku, ale aj zo Starého mesta, či najzápadnejšieho výbežku Devínskych Karpát Sandbergu. Nech si však vyberieme ktorýkoľvek z výhľadov, aj pri presvedčení, že to už poznáme, mesto dokáže byť vďaka časti dňa, počasiu, či hre slnka a ročným obdobiam vždy iné.
