Naša obec, náš kostol. Tak sa volá náš predveľkonočný seriál, v ktorom predstavujeme obce so zaujímavými názvami obsahujúcimi slová ako kostol či kríž.
Obec, ktorú teraz navštívime, nazývajú jeho starší obyvatelia dodnes Kerestúr. Slovenskú verziu názvu poznáme v dnešnej podobe názvu Križovany nad Dudváhom. Keres by sme totiž voľne mohli preložiť ako kríž. Obec, ktorá má dnes 1830 obyvateľov, nájdete v Trnavskom kraji, len neďaleko Trnavy a má železničné i cestné spojenie. Zájdime teda nielen do Križovian nad Dudváhom, ale aj do histórie. Martin Jurčo oslovil jazykovedca Juraja Hladkého z Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity. O umeleckých zaujímavostiach dvoch sakrálnych objektov v obci hovorí Zuzana Dzurňáková z Katedry dejín a teórie umenia Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity a o súčasnom živote obce hovorí starostka Svetlana Masaryková.
Naša obec, náš kostol – Križovany nad Dudváhom Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Na Slovensku sa nachádza viacero obcí, ktoré vo svojom názve majú slovo kríž. Napríklad na západnom Slovensku sa nachádzajú Križovany nad Dudváhom. Na východnom Slovensku zasa obce Krížovany, Krížová Ves a obec Kríže, ktorá má sotva 80 obyvateľov. Niektoré staršie osady alebo obce, v ktorých názvoch sa nachádzalo slov kríž, zasa postupne zanikli alebo splynuli s inými obcami. Takto vznikli napríklad dnešné Považany na západnom Slovensku. Vznikli spojením pôvodne troch samostatných osád alebo obcí, a to Mošoviec, Viesky a Kríža nad Váhom.
Možno by sme v obciach, ktorých názvy súvisia so slovom kríž, našli rôzne ľudovoetymologické rozprávania, ktoré sa možno aj celé generácie tradujú medzi obyvateľmi: že tieto obce boli pomenované napríklad podľa prícestných krížov, či podľa krížov, ktoré zvykli stáť na mieste križovania sa ciest, prípadne z úcty ku konkrétnemu krížu v obci, alebo dokonca na počesť zázraku, ktorý sa mohol pri kríži stať. Pravda je však trocha odlišná od týchto výkladov, pretože súvislosť týchto názvov so slovom kríž, resp. jeho významom, je len sprostredkovaná. Dosvedčujú to staršie, najčastejšie už stredoveké doklady o názvoch týchto obcí.
Na Slovensku jestvuje množstvo príkladov toho, že obce boli pomenované podľa zasvätenia prvého kostola v obci niektorému svätcovi alebo inej kresťanskej autorite. Najčastejšie sú prípady, keď obec bola pomenovaná podľa cirkevného patróna, svätca, napr. Svätý Jur, Liptovský Sv. Mikuláš. Po roku 1948 z ideologických dôvodov sa v týchto názvoch odstraňoval prívlastkom svätý a napokon po roku 1989 sa niektoré obce vrátili k svojim pôvodným názvom.
Tak je to aj v prípade názvu obce Križovany nad Dudváhom. Obce sa spomína prvý raz v roku 1390 ako Sancta Crux a táto listina už potvrdzuje aj existenciu fary v obci. Prvý doklad o obci je latinský a v slovenčine mu zodpovedá názov Svätý Kríž. Napokon podobne sa obec uvádza aj v prameňoch na konci 15. storočia ako Kereztvr aliter Swatokrysky nominatus. Názov obec dostala podľa toho, že v obci je kostol zasvätený Povýšeniu Svätého Kríža. Do roku 1948 sa nazývala po maďarsky Kerestúr a od roku 1948 Križovany nad Dudváhom. V období rokov 1975 až 1990 spolu s obcami Vlčkovce a Opoj tvorili jednu obec s názvom Dudváh. Okrem toho, že tým sa akoby formálne utvorila nová veľká obec, zároveň bol dôvod na odstránenie názvu, ktorý bol ideologicky nie veľmi vhodný. Napokon, takto boli premenované mnohé názvy obcí a miest na Slovensku a najčastejšie sa takéto zmeny uskutočňovali odstránení prídavného mena svätý v názvoch typu Sv. Peter, Sv. Jur, Sv. Martin či Lipt. Sv. Mikuláš.
Tak to boli Križovany nad Dudváhom, ktorými sa veľkonočný seriál Naša obec, náš kostol končí.
Galéria
