Jeseň mala na vidieku prísne pravidlá. Všetko zo záhrady sa muselo spratať a zužitkovať. Ovocie, aj zelenina. Stromy museli ostať bez jediného plodu. Pod slivkami bývali rozprestreté plachty a presladené slivky do nich už len lenivo cupitali. A potom sa začala paráda nazvaná varenie slivkového lekváru. Stačilo podložiť pod kotol a miešať a miešať. samozrejme, že aj ochutnávať a rodinu navnadiť na tie najlepšie recepty zo slivkového lekváru. Presne takúto atmosféru zažila Hana Michalčíková v Plavých Vozokanoch.
Tradičné varenie slivkového lekváru 1
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Tak sa kedysi varila na Slovensku jedna z najväčších jesenných pochúťok- slivkový lekvár. Ochutnávať bolo dovolené, ale len lyžičkou, lebo zásoby na celú zimu museli byť bohaté. lekvár bol hotový, keď sa dala do neho urobiť brázdička- aj o tom a o ďalších fígľoch pri jeho varení si ešte povieme.
Moja kolegyňa sa pri varení slivkového lekváru drží jednej zásady: keď ho varíte, nemusíte vymýšľať žiadne inovácie. Najlepšie recepty sú tie najstaršie, od našich predkov, ktorí slivky varili v bublajúcom kotli na dvore- jednoducho a poctivo. A tiež dlho, lebo musel byť taký hustý, aby prežil celú zimu a dalo sa z neho aj nožom krájať. Nad kotlom so slivkami s manželmi Želmírou a Ondrejom Ferovovcami a Valériou Sádovskou z Palvých Vozokán pokračovala v rozhovore Hana Michalčíková.
Tradičné varenie slivkového lekváru 2 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Tradičné pochúťky majú v súčasnej gastronómii-zelenú. Nie je to ináč ani so slivkovým lekvárom, ktorý podľa osvedčeného receptu starých mám varia na jeseň aj v Plavých Vozokanoch. Chutí rovnako dobre v jedlách ako aj na chlebe a v tom je celé kúzlo jednoduchých , osvedčených receptov.
