Ráno by sme mali vstávať s pozitívnou myšlienkou, peknou predstavou a s vidinou niečoho príjemného...
Tak sa snažte, lebo to, o čom budeme hovoriť v nasledujúcich minútach, bude bolestivé a vôbec nie príjemné. Ale poteším vás – je to už minulosť a dnes o tom môžeme hovoriť aj s nadhľadom. Kam teda pôjdeme? Do Skalice. Tamojšie Záhorské múzeum má už viac ako sto rokov. Jeho zbierkový fond archeológie, histórie, etnológie, dejín hudobnej kultúry a numizmatiky má viac ako 57 tisíc kusov predmetov. Vzácne a farebné džbánky, habánsku keramiku, holíčsku fajansu, výrobky remeselníkov, alebo ľudový odev – to všetko môžete s nami obdivovať v relácii Ako sme žili dnes po desiatej. Teraz vám povieme o exponáte, ktorý nepatrí ani k jedným zo spomínaných. A teraz príde to nepríjemné, o čom som hovoril pred chvíľou: kým všetci robili, ako mali, bolo dobre. Horšie už bolo, ak niekto neposlúchal. Na to mali kedysi špeciálne výchovné prostriedky a jeden taký typický, ale predsa netradičný našiel Marcel Hanáček v Záhorskom múzeu v Skalici. V expozícii ho sprevádza historik Richard Držka.
Ako sme žili – Skalica Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Tak čo poviete? Oplatí sa byť dobrý? Pri rozprávaní o týchto spôsoboch trestania radšej budem. No a verím, že sme vás presvedčili aj o tom, že sa oplatí počúvať našu ďalšiu prechádzku po múzeu. Tá dnešná po desiatej nás zavedie do Záhorského múzea v Skalici. Dozviete sa, že ide o najstaršie národopisne orientované, kedysi súkromné múzeum na Slovensku, porozprávame vám o pôsobení sestier Jurkovičových v Skalici, nevynecháme známu habánsku keramiku a holíčsku fajansu, ale porozprávame aj o skalickej svadbe. Relácia má názov Ako sme žili a keď teda chcete vedieť viac o tom, ako kedysi žili Skaličania, počúvajte dnes po desiatej.
Galéria
