Z histórie vieme, že v stredoveku bol život sústredený na hradoch. Kráľ viedol armádu, súdil, trestal, odmeňoval. Rytieri boli bojovníci, šľachtici a kráľovskí radcovia a žili spolu s kráľom na hrade. Museli sa rytiersky správať a dodržiavať rytiersky kódex. Tvorilo ho týchto päť zásad: „Vždy pomôž ľuďom v núdzi. Buď čestný a hovor pravdu. V každej situácii preukáž odvahu. Nenechaj sa odradiť ťažkosťami. A nikdy sa nevychvaľuj ani nepovyšuj." Existovala však skupina rytierov, ktorá porušovala tieto cnosti a hrady nechránila, ale dobývala. Boli to tzv. lúpežní rytieri a svoje si s nimi užili aj na Topoľčianskom hrade, kde dnes začíname náš seriál Leto s rytiermi. Hanu Michalčíkovú s nimi zoznámil Mário Žáčik, archeológ z Tribečského múzea v Topoľčanoch.
Lúpežní rytieri na Topoľčianskom hrade - 1. časť
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Lúpežní rytieri nestoja za to, aby si z nich dnešní mladí brali príklad. Ale je veľa takých, ktorí vynikali chrabrosťou, spravodlivosťou, bili sa o česť a bránili dobro. Takí majú svojich nasledovníkov a patrí medzi nich aj Dávid Gregora z Ludaníc. Hana Michalčíková vás teraz zoznámi s mužom, ktorý sa cez lásku k histórii stredoveku dostal až k rytierstvu.
Lúpežní rytieri na Topoľčianskom hrade - 2. časť
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Vedeli by ste, koľko toho mal kedysi rytier na sebe? Poľná zbroj vážila do tridsať kilogramov. A turnajová dokonca štyridsať. Rytier Dávid Gregora z Ludaníc to vie a robí so svojimi členmi v spolku živej histórie Molites Nobiles všetko pre to, aby to vedeli aj ostatní.