Hory v okolí Modry boli a sú rozsiahle a impozantné. V minulosti využívalo mesto všetko, čo ponúkli: drevo sa stalo kľúčovým zdrojom mestských financií a malebné horské prostredie vyhľadávaným výletným miestom. Hory boli však aj domovom pre skupinu ľudí nemeckého pôvodu, ktorí sem prišli na pozvanie grófa Pálfyho a stali sa z nich lesní robotníci, drevorubači. Išlo o prvú tretinu 18. storočia. Huncokárov, ako im hovorili, môžeme v matrike identifikovať iba na základe ich priezvisk, inak boli údaje nedôsledné. Zaujímavé však na nich bolo, že huncokári žili v uzavretej komunite a sobášili sa zo začiatku len medzi sebou. Ich príbehy sú na Slovensku menej známe, ale aj vďaka knihe Vladimíry Kmečovej si zrejme skoro nájdu svojich čitateľov. Hana Michalčíková sa autorky knihy Slepá koľaj inšpirovanej životom huncokárov pýtala, prečo ju zaujali práve ľudia z tejto komunity.
Nová kniha o huncokároch Slepá koľaj I. Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači. Ešte stále pokračujeme v téme huncokárov. Všímame si ich z hľadiska histórie, ich zvykov na Slovensku, práce v lesoch a aj rodinných vzťahov, ktoré sa v kronikách zachovali. Neunikli ani pozornosti spisovateľky Vladimíry Kmečovej, ktorá len v týchto dňoch uviedla na knižný trh knihu s názvom Slepá koľaj. Ide o románovú kroniku, ktorá zachytáva osudy dvoch rodín. Viac sa už autorky pýtala Hana Michalčíková.
Nová kniha o huncokároch Slepá koľaj II.
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Spisovateľka Vladimíra Kmečová si na začiatku literárnej tvorby položila základnú otázku: „Dve storočia žili a pracovali v lesoch Malých Karpát – prečo by sme na nich mali zabudnúť?“ A tak v románovej kronike, ktorá vyšla pod názvom Slepá koľaj, ožíva stratený svet posledných huncokárov, nemecky hovoriacich drevorubačov a lesných robotníkov, ktorých život bol späty s malokarpatskými lesmi.
