Klasická mytológia je plná príbehov žien, ktorých sa svet bál. Nahnevané, ukrivdené a nespokojné ženy boli často zobrazované ako monštrá, potvory či príšery. Za strašidelnou maskou sa však ukrývala obyčajná žena s emóciami a vlastnosťami, pre ktoré sa nenašlo porozumenie. A tak je napríklad obraz Medúzy, pôvodne nevinného dievčaťa, ktoré znásilnil boh Poseidón, naveky pokrivený smrtiacim výrazom a hadími vlasmi. Hane Michalčíkovej o nich viac povedala filologička Marcela Andoková.
Klasická mytológia je plná strašidiel I. Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači. Ženské príšery a mytologické bytosti ženského rodu poznáme z mýtov, rozprávok a hororov na celom svete. Často kombinujú krásu s nebezpečenstvom alebo hrôzostrašným vzhľadom. Len pred chvíľou sme spomínali Medúzu, slávnu ženskú príšeru z mýtov a objasňovali sme jej príbeh aj s prienikom do súčasnosti. Tých žien však bolo viac, patrila k nim aj Fúria, či Harpia a aj o nich sa Hana Michalčíková rozprávala s filologičkou Marcelou Andokovou.
Klasická mytológia je plná strašidiel II.
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Takže vidíme, že ten mýtus sa občas zameriaval aj na historické postavy, ale máme v mýtoch aj iné monštrá. Poznáme napríklad výraz:“ Táto láska, to je len taká chiméra.“ Niečo ako prelud, to, čo neexistuje, čo si človek len vybájil. Ale Chiméra bola tiež príšera, grécke monštrum. Takto sme si aj v lete rozšírili naše poznatky o ženských monštrách a príšerách. Samozrejme existujú aj mužské monštrá a príšery: Minotaurus, Kyklop, či Kentaur, ale to by bolo už na ďalšie rozprávanie.
