Rok 1526 je spojený s tragickou bitkou pri Moháči. Bratislava v tomto období nezažila priame obliehanie, no stala sa novým centrom moci, keďže Viedeň a jej okolie sa ocitli v priamom ohrození osmanskou expanziou. Aký bol dopad bitky pri Moháči na Bratislavu, na to sa Hana Michalčíková pýtala historika Michala Duchoňa z Vojenského historického ústavu.
Dopad bitky pri Moháči pre Bratislavu I. Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači. Moháč, to je koniec stredoveku a začiatok novoveku. Moháčom sa začína nová etapa aj z hľadiska dejín Slovenska. V Uhorsku bol v tom čase jasne viditeľný rozvrat, potvrdzujú to aj zachované správy pápežského nuncia, ktorý prišiel na Slovensko a zistil, že magnáti boli často bohatší ako samotný panovník Ľudovít II. Vtedajší Uhorský kráľ bol taký chudobný, že si musel požičiavať peniaze od budínskych mešťanov. Vráťme sa však do Bratislavy, v ktorej pokračovali opevňovacie práce slúžiace na obranu mesta. Hane Michalčíkovej ich priblížil historik Michal Duchoň.
Dopad bitky pri Moháči pre Bratislavu II.
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Po bitke pri Moháči v roku 1526 a páde Budína sa Bratislava stala novým hlavným, korunovačným a sídelným mestom Uhorska. Ako sme počuli od historika Michala Duchoňa , z dovtedy provinčného mestečka sa stala kľúčová opevnená pevnosť na hranici s Osmanskou ríšou, ktorá odolala všetkým nájazdom. Boli tu najvyššie cirkevné a svetské inštitúcie, ako aj Uhorský snem a Bratislava sa stala korunovačným mestom. V Dóme sv. Martina bolo v rokoch 1563 až 1830 korunovaných celkovo 19 uhorských kráľov a kráľovien (vrátane Márie Terézie). Nuž aj taká bola Bratislava v tieni polmesiaca.
