Už v časoch antiky si ľudia uvedomovali, že životné prostredie treba chrániť. A nerobili to len zo šľachetných úmyslov, ale skôr ich k tomu dohnala logika. Vedeli, že ak si prírodu, ktorú majú okolo seba, nebudú chrániť, ak nebudú chrániť pôdu a vodu, ktorú majú k dispozícii, tak neprežijú. Hana Michalčíková sa docentky Marcely Andokovej, odborníčky na antiku z Filozofickej fakulty UK pýtala, na akých konkrétnych poznatkoch starí Gréci a Rimania stavali?
Aká bola enviromentálna uvedomelosť starých Grékov a Rimanov? I. Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači. Starí Gréci a Rimania nepoznali pojem ekológia. Poznali však niečo, čo by sme mohli nazvať enviromentálna uvedomelosť, alebo citlivosť na životné prostredie. Enviromentálna uvedomelosť súvisela s ekonomickou nevyhnutnosťou, s politickými a strategickými cieľmi. Veľmi často tieto postoje vyplývali z náboženských postojov, ktoré určovali aj správanie sa človeka voči prírode a voči prostrediu. Už sme sa zmieňovali o vode, teraz dáme priestor stravovaniu. Venovali mu starí Gréci a Rimania veľkú pozornosť?
Aká bola enviromentálna uvedomelosť starých Grékov a Rimanov? II.
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
U starých Grékov a Rimanov znamenali vlasy veľmi veľa. A nielen u mužov, ale aj u žien. Pretože, ak by sme si pozorne všímali dobové výjavy na reliéfoch, alebo starovekých vázach, tak by sme videli, že oblečenie mali veľmi jednoduché: všetci nosili tuniky, tógy, ale na čom si potrpeli boli šperky a účesy. Takže vlasy jednoznačne v antike dotvárali osobnosť človeka.
