Patril k zakladateľom festivalu Trnavská brána a tento rok sa na festivale naňho spomínalo.
Aj keď bol rodákom z Križovian nad Dudváhom, svoj život spojil s Trnavou. Ako aktívny dôchodca spolupracoval s celou paletou podujatí v krajskej Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komore, aj na dramaturgii prehliadky folklórnej hudby trnavského regiónu Trnavská brána. Mnohí majú v čerstvej pamäti napríklad aj program Od Trnavy česká cesta, ktorý pripravil ešte do dramaturgie festivalu v roku 2008. Je zaujímavé, že k folklóru sa aktívne ako autor dostal až vo svojom seniorskom veku. Dovtedy pracoval v rôznych poľnohospodárskych funkciách na okresnej úrovni (v obdobe terajšej samosprávnej poľnohospodárskej komory – v Okresnej poľnohospodárskej správe). Podieľal sa aj na modernizácii technológií na družstvách a v poľnohospodárskych podnikoch v celom trnavskom regióne smerom k väčšej efektivite. Mal ako poľnohospodár veľa príležitostí stretávať sa na dedinách s ľuďmi pri rôznych príležitostiach, ako boli napríklad dožinky. „Vždy som si nejaký papierik zobral so sebou, aby som si poznamenal to, čo bolo pre mňa zaujímavé. V takejto symbióze ako poľnohospodár a folklorista som všetko využil v dôchodkovom veku,“ spomínal. A ako k tejto symbióze prišlo? Jeho otec bol učiteľom, a keďže celý život prežil v podmienkach dediny, život bez dedinského prostredia si ani nevedel ani predstaviť. Po gymnaziálnych štúdiách logicky išiel na poľnohospodársku školu, do Brna, na Vysokú školu zemědelskú. Už tam však koketoval s folklórom, pretože tí, ktorí boli Slováci, si tam pred viac ako šesťdesiatimi rokmi založili folklórny súbor Poľana. „To som si niekedy tak zaumienil, že ak sa dožijem dôchodku, tak sa mu budem intenzívne venovať. Som rád, že existuje a v našom meste pôsobí folklórny súbor Trnavčan, s ktorým spolupracujem a som rád jeho úspechom. Vydali sme s bratom a ďalšími priateľmi knihu s dvesto ľudovými piesňami z trnavskej roviny. Sú zaevidované textovo aj v notách,“ spomínal Leo Blažek a pokračoval: „Milujem rodnú dedinku, ale som šťastný, že žijem v Trnave. Tu som prežil mladosť, gymnaziálne štúdiá, mal som tu aj rodinu, veď môj otecko bol rodák z Trnavy. Z hľadiska folklóru trnavskej roviny bolo naše mesto akosi v pozadí v porovnaní s obcami na Trnavskej tabuli. Folklór ovplyvnilo veľa vecí – napríklad bola germanizácia, maďarizácia. Na druhej strane to však možno porovnať, ako keď hodíte kameň do vody. Od Trnavy smerom do obcí vedú kruhy folklórnej rozmanitosti.“ Leo Blažek nežil v posledných rokoch len folklórom, ale aj ako senior hodnotil predchádzajúce obdobie svojej generácie s dnešnými časmi globalizujúceho sa poľnohospodárstva. „Toto obdobie spred desiatok rokov malo svoje vrtochy, najmä politické, no napríklad vo vedeckom či technickom rozvoji sa dalo lepšie napredovať. Vždy platilo, aj za prvej Československej republiky, že roľník je zdravé jadro národa. Dnes sa akosi evolučne znovu dostávame k tomu, aby sme si význam potravín a poľnohospodárskej produkcie vedeli doceniť. Dnes majú napríklad farmári veľmi zlé možnosti. No to súvisí s komunikáciou prvovýroby, spracovateľského priemyslu a obchodu – napríklad ceny, ktoré dostávajú prvovýrobcovia za mlieko či mäso je pod hranicou výrobných nákladov,“ zamýšľal sa. Leo Blažek. Zostane nielen v mysliach kolegov – poľnohospodárov a súčasťou dejín trnavských farmárov, ale cez folklórne aktivity zostane zapísaný aj v kultúrnom živote Trnavy a regiónu.
Spomienka na zakladateľa Trnavskej brány Lea Blažeka Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
