Čo je prvé, to sa vždy cení. Tak v súkromnom živote, ako aj v živote inštitúcií. No a jednou z tých, ktorá bola na svoje prvenstvo pyšná, bola Prešporská sporiteľňa. Zaujala finančníkov, ale najmä mešťanov, ktorých dokázala osloviť rôznymi dobročinnými aktivitami. Jej osud odkrýva Hana Michalčíková v rozhovore s historikom Národnej banky Slovenska doktorom Františkom Chudjákom.
Prešporská sporiteľňa I. Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Prešporská kasáreň sa dostala až do piesne, Prešporská sporiteľňa len do historickej pamäti mesta , pre ktoré urobila veľmi veľa. Pomohla ho rozvíjať , jej prví zamestnanci pracovali bez nároku na odmenu, v začiatkoch to bol moderný aj úspešný finančný ústav. Ale ani on sa nevyhol po dobrých rokoch, tým horším. Hana Michalčíková pokračuje v rozhovore s historikom Národnej banky Slovenska doktorom Františkom Chudjákom.
Prešporská sporiteľňa II. Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Zaujímavé na tejto prvej slovenskej banke - Prešporskej sporiteľni je to, že jej hlavným poslaním nebolo dosahovanie zisku, ale venovanie sa verejnoprospešnej činnosti. Bola to vidiecka banka v Uhorsku, ktorá rozumela potrebám obyvateľstva , snažila sa poskytovať výhodný úver a pomáhať mestu. Podporovala študentov z vinohradníckej školy, sochára Jána Fadrusa, ktorý postavil jazdeckú sochu Márie-Terézie, veľké peniaze venovala na detskú nemocnicu Františka Jozefa, Obchodnú akadémiu, darovala mestu pozemky v Horskom parku, čiže bola mestskou bankou v dobrom slova zmysle.
