Herec Pavol Mikulík sa od šesťdesiatych rokoch pravidelne objavoval na divadelných doskách, vo filmoch, ale aj v rozhlase. Medzi jeho najznámejšie filmové postavy patrí rola richtára v úspešnej rozprávke Perinbaba. Venoval sa aj pedagogickej činnosti, od roku 1990 bol prorektorom Vysokej školy múzických umení v Bratislave.
Pavol Mikulík (2. 3. 1944 – 27. 11. 2007) od detstva hrával v Detskej rozhlasovej dramatickej družine, kde vytvoril desiatky chlapčenských postáv. Sporadicky vystupoval aj v detských úlohách na scéne Slovenského národného divadla. Už ako deväťročný stvárnil postavu Ferka v Strakonickom gajdošovi. Povzbudený úspechmi v Československom rozhlase i na doskách našej prvej scény, prihlásil sa na štúdium herectva na Vysokú školu múzických umení v Bratislave, ktorú absolvoval v roku 1965. Jeho profesionálne herectvo sa spočiatku prejavovalo ako nevyhranené. Jednou z prvých postáv, kde rozkryl možnosti svojho charakterového herectva, bol Tuzenbach v hre Tri sestry od Antona Pavloviča Čechova. Postupným obohacovaním svojich postáv o nové akcenty a ich zobrazovaním z viacerých zorných uhlov sa stal jedným z najvýraznejších hereckých osobností. Herec a pedagóg na Vysokej škole múzických umení Pavol Mikulík popri divadle účinkoval aj v televízii, dabingu, vo filme a v rozhlase.
Herec a pedagóg Pavol Mikulík bol maximálne vyťažovaným hercom všade tam, kde bola potrebná kvalita a ochota. Neodmietol žiadnu ponuku v divadle, rozhlase, vo filme, v dabingu a ani v televízii. Bol vo veľkom vypätí, čo viedlo v roku 1993 k mozgovej príhode. Zostatok života bol pripútaný k invalidnému vozíku. Ani v tejto ťažkej životnej situácii sa nevzdal. Bol symbolom nezlomnej vôle, ktorou vzdoroval osudu. Naučil sa znovu hovoriť, čítať a „kulinárčiť“. Napísal a vydal knižku Recepty Paľa Mikulíka. Choroba mu však sedem rokov nedovoľovala vstúpiť na javisko. Dostal sa naň až v trpkej komédii súčasného anglického dramatika Simona Graya Na konci hry. Režisér, jeho brat Peter Mikulík, mu zveril úlohu otca rodiny Jasperovcov, ktorý je po porážke na invalidnom vozíku a nad chaosom vzťahov bol jedinou prirodzenou autoritou. Postava nerozpráva, ale javisko neopustí počas celého predstavenia. Pavol Mikulík za túto postavu získal v roku 2001 Krištáľové krídlo. Za celoživotné dielo vstúpil vďaka oceneniu v ankete OTO 2005 v roku 2006 do Siene slávy.
Databáza rozhlasových nahrávok pod menom Pavol Mikulík obsahuje stovky titulov. Žiaľ, v archíve sa nám nezachoval hlas herca v civilnom rozhovore. V spomienke na herca Pavla Mikulíka sme vybrali ukážky z niekoľkých rozhlasových dramatických relácií - Úryvok z rozhlasovej hry Malý lorf z roku 1969 a ukážku z komédie Táne Kusej Bozkaj ma, miláčik z roku 1988.
Nedožité sedemdesiatiny herca Pavla Mikulíka Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
