Divadelný historik a teatrológ Ladislav Čavojský bol častým hosťom nášho vysielania.
Naposledy sme sa s ním zhovárali minulý rok pri príležitosti uvedenia starších rozhlasových hier. Ešte v novembri hodnotil uvedenie hry Jána Palárika na doskách divadla v Trnave. V týchto dňoch sa jeho rozsiahle dielo uzavrelo. Ladislav Čavojský sa narodil 17. januára 1932 v Trnave a zomrel 9. januára 2014 v Bratislave. Po štúdiu divadelnej vedy viedli jeho kroky do Slovenskej akadémie vied, kde zotrval celý svoj aktívny život. Na svojom konte má niekoľko kníh a zmapoval významné kapitoly slovenského divadla do roku 1918 a stále bol aktívny aj ako divadelný kritik. Vzťah k divadlu a k umeniu vôbec vštepilo Ladislavovi Čavojskému trnavské prostredie gymnázia. Patril medzi pionierov mapovania slovenských dejín divadla. Svoje profesionálne pôsobenie divadelného historika a kritika začínal v časoch, keď ešte neboli dobudované pracoviská pre takýto výskum. Svoje bohaté pracovné aktivity zameral hlavne na objasnenie dovtedy nezmapovaných súvislostí. Venoval sa tvorbe našich spisovateľov a dramatikov, Jánovi Palárikovi, Jánovi Chalupkovi, Martinovi Kukučínovi, Vladimírovi Hurbanovi-Vladimírovovi a ďalším. Autorsky výrazne participoval na vzniku dvoch najvýznamnejších kolektívnych prác slovenskej teatrológie: Kapitoly z dejín slovenského divadla (1967) a Slovenské divadlo v 20. storočí (1999). Ani známa monumentálna dvojzväzková Encyklopédia dramatických umení Slovenska (1989, 1990) nemohla zostať bez jeho prispenia, rovnako sa stal spoluautorom najväčšieho slovenského encyklopedického diela – Encyklopédia Beliana. Zvláštny význam v jeho bibliografii má súpis inscenácií nášho ochotníctva od počiatku až po rok 1919, ktorý vydal dvojzväzkovo pod názvom Slovenské divadlo do roku 1919.Ladislav Čavojský bol nositeľom Radu Ľudovíta Štúra 2. triedy a aj Čestného občianstva mesta Trnava za rok 2012. V spomienke na Ladislava Čavojského si vypočujeme časť rozhovoru s ním, ktorý sme nahrali v čase, keď oslavoval osemdesiatku.
