Báť sa je celkom prirodzené. Jeden sa bojí výšok, ďalší má strach z lietania, a inému robí problém už len zazrieť pavúka. No a potom je tu veľká skupina ľudí, ktorá sa bojí toho najrobotnejšieho hmyzu, respektíve jeho bodnutia. Odborníci, prírodovedci, sa však strachu musia zbaviť. Ináč by nám dôležité informácie zo života včiel nemohli sprostredkovať. Patrí k nim aj Adrián Purkart, entomológ, ktorý sa nebojí včely pozorovať, skúmať a popularizovať. Hana Michalčíková sa ho opýtala aj na to, ako treba vnímať včely, ktoré nepatria do úľa a či sa treba obávať ich bodnutia.
Klimatické zmeny negatívne zasahujú do života voľne žijúcich včiel I. Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači. Pred chvíľou sme spoznávali voľne žijúce včely - samotárky, nie je ich veľa, sú v prírode vzácne a môžu mať nielen žltú, ale aj fialovú farbu. Ich životaschopnosť ohrozuje vo veľkej miere počasie - dlhotrvajúce suchá, lejaky, stále teplejšia klíma. No a pokoja im nedajú ani nové druhy lietajúceho hmyzu, najmä z Ázie. O nástrahách, s ktorými včely - samotárky musia bojovať, porozprával Hane Michalčíkovej entomológ z Katedry Zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave Adrián Purkart.
Klimatické zmeny negatívne zasahujú do života voľne žijúcich včiel II.
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Spôsob, ako pomôcť voľne žijúcim včelám je aj ten, že by sme mali znižovať chemickú záťaž, najmä používanie pesticídov, nezväčšovať rozlohu ornej pôdy a medzi blokmi ornej pôdy vysádzať biopásy. Len tak môže dôjsť k zmenám, ktoré dokážu zastaviť pokles biodiverzity.
