Spomienka na fotografa Bohumila Puskailera (1939-2013)
Bol Bratislavčan, od detských rokov sa venoval fotografovaniu. No po skončení gymnázia šiel študovať medicínu. Už počas školy spolupracoval s týždenníkom Život ako reportér. Jeho fotografie mali vysokú profesionálnu úroveň. Vďaka tejto svojej záľube sa práve v jeho archíve zachovalo množstvo fotografií, viac či menej zaujímavých osobností zo sveta spoločenského života, umeleckých kruhov, kde sa často a bez problémov pohyboval.
Po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy sa rozhodol emigrovať a aj s manželkou Gabrielou sa rozhodli pre Kanadu. Samozrejme, spoliehal na život spojený najmä s fotografiou. Rok trvali jeho pokusy presadiť sa v Kanade s reportážnou fotografiou, ale podarilo sa mu uspieť iba pri ponukách pracovať s reklamnou fotografiou. Po vyše roku sa rozhodol vrátiť sa k pôvodnému povolaniu – k stomatológii. Poslal do Európy dve žiadosti o umiestnenie do tohto odboru – do Talianska a do Holandska. Postupne sa im narodilo päť detí, dcéra a štyria synovia. Podľa jeho slov často chodili na hranicu Rakúska so Slovenskom poplakať si pri pohľade na Bratislavský hrad. Po revolúcii prišla na Slovensko celá rodina. Bohumil Puskailer kúpil v Bratislave byt a začali pravidelne navštevovať Slovensko. Pre Bratislavu pripravil výstavu 60. roky vo fotografii, ktorá mala mimoriadny ohlas. Mal ambície i naďalej pracovať ako fotoreportér, snažil sa zarchivovať všetky negatívy k svojim fotografiám. No ako fotograf už nedosiahol taký záujem ako predpokladal, jeho doménou bola čierno-biela fotografia a v období, keď sa ľudia vo veľkom, snažili uplatniť svoje skryté rezervy, už veľmi uspieť nemohol.
Biografický rozhovor s Bohumilom Puskalierom pre Slovenský rozhlas vznikol koncom júna 2013, krátko pred jeho náhlou smrťou. Ako spomienku ho do vysielania pripravil Martin Jurčo.
