Lišajníky sú všade okolo nás. Sú to zaujímavé organizmy. A s dvojsečnou zbraňou: môžu rovnako pomáhať i škodiť. Podľa biológov sú symbiózou hubových vláken s niektorými riasami alebo sinicami. Hlavnou zložkou lišajníka je však huba. Nájsť ich môžeme úplne všade, na stromoch, na kôre, pri obrubníkoch ciest, Odborníci však dokážu využiť Lišajníky aj na odstránenie ekologických záťaží, niektoré druhy dokážu žiť v znečistenom prostredí a majú svoje spôsoby čistenia, ekonomicky aj komerčne však ťažko využiteľné. Hana Michalčíková bola zvedavá, prečo zaujali vedkyňu Teréziu Kiskovú z Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Lišajníky ako bojovníci proti depresii? I. Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači. Budeme sa aj ďalej dnes venovať Lišajníkom. Zaujímavým organizmom, ktoré dokážu liečiť a pozitívne ovplyvniť náš zdravotný stav. Ich skúmaniu sa už dlhodobo venuje aj Terézia Kisková z Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Slovenská vedkyňa, ktorá sa vo svojom výskume zameriava predovšetkým na štúdium depresívnych stavov u zvierat. Jej tím, ako prvý otestoval účinky látok na depresívnych zvieratách. Aké zaujímavé výsledky tento výskum priniesol a na akých zvieratkách účinky lišajníkov testovali, na to sa jej pýtala Hana Michalčíková.
Lišajníky ako bojovníci proti depresii? II.
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
A ako vyzerali zvieratká s depresiou? Boli veľmi podobné nám - ľuďom. Skrývali sa do kútov, nerady boli v strede, málo sa dvíhali na zadné labky, nebránili sa a pri manipulácii boli doslova bezbranné. Ak však dostali extrakt z lišajníkov, boli čulé a aktívne. U depresívnych zvierat vedci zaznamenali aj zmeny v mozgu, po podaní extraktu sa však mozog vrátil do pôvodnej podoby. Treba veriť, že podobné pozitívne účinky dosiahne výskum lišajníkov aj u ľudí.
