Spôsobuje kýchanie, pálenie očí aj svrbenie kože. Najnebezpečnejšie je však to, že ho vdychujeme a môže byť zdrojom rôznych alergií a dýchacích problémov. Stretnúť sa s ním môžeme kdekoľvek. Existuje napríklad papierový prach, na pracoviskách, kde sa triedi pošta, aj cementový prach na stavbách, veľa prachu je v skladoch a aj v našich domácnostiach. Niekedy je viditeľný, napríklad na nábytku, predmetoch, keď sa odrazí v lúčoch slnka, ale často majú zrnká prachu mikroskopické rozmery. Takže ich voľným okom nevidíme, len v mikroskope. Kde všade mikročastice prachu vznikajú a aký podiel na nich máme my sami , prezradil Hane Michalčíkovej docent Peter Bačík z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave.
Ako vzniká prach a prečo nám škodí? I. Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači. Prachom označujeme všetky častice tuhej látky, ktoré majú také rozmery, aby sa udržali v atmosfére. Voľným okom ich nevidíme, keďže majú priemer menší ako 500 mikrometrov a pozorovať sa dajú len mikroskopicky. Pozemská atmosféra obsahuje prach z rôznych zdrojov, ale ten, ktorý nás najviac znepokojuje, je prach v našich domácnostiach, ktorý vdychujeme. Čo nám hrozí, aj o tom sa Hana Michalčíková rozprávala s Petrom Bačíkom z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave.
Ako vzniká prach a prečo nám škodí? II.
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
O najčastejších zdrojoch prachu v našich domácnostiach sme si povedali, ale určité malé percento môže tvoriť aj kozmický prach. Ide o častice medziplanetárnej hmoty, ktoré voľne plávajú vesmírom. Na Zem ich každoročne dopadne asi 40 000 ton a tak priemerne na jednom metri štvorcovom nájdeme jedno zrnko kozmického prachu.
