Najúspešnejší boli Česi, Slovinci a Slováci.
Po celý týždeň žila nielen bratislavská rozhlasová pyramída Medzinárodným festivalom rozhlasových hier pre deti a mládež Prix Ex Aequo 2014. Aj v jubilejnom 10. ročníku sa súťažilo v dvoch kategóriách – teda v kategórii rozhlasových rozprávok a rozhlasových hier pre mládež. Počas týždňa boli odposluchy a sprievodné podujatia a dnes sa stretla odborná porota, ktorá to naozaj nemala jednoduché. V tejto chvíli už poznáme aj víťazov súťaže, ktoré odovzdali včera večer počas galaprogramu, ktorý sme mohli počúvať aj na Rádiu Devín. Viac nám povie Martin Jurčo.
Festival Prix Ex Aequo pozná svojich víťazov Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Tento rok naozaj mala porota čo robiť. Tvorcovia totiž prihlásili hry až z 19 krajín – a nielen z Európy, ale napríklad aj Vietnamu či Indonézie. Výsledky 10. ročníka Medzinárodného festivalu rozhlasových hier pre deti a mládež vyjhlásili v piatok 14. novembra v Štúdiu č. 5.
Prix Ex Aequo za najlepšiu rozhlasovú rozprávkovú hru dostala hra Hektor, časť 1: Hektor a jeho údel; Autor: Dim Zupan, Réžia: Irena Glonar (na fotografii 1 vpravo) z produkcie Radio Slovenija. Príbeh má jednoduchú kostru – pes Hektor, labrador opisuje svoju rodinu. Seriál je nasiaknutý humorom, iróniou a odchýlkou od psieho a ľudského vnímania sveta.
Prix Ex Aequo za výnimočný výkon v kategórii rozhlasová rozprávková hra dostala Maria Míková autorka rozhlasového seriálu O třech babkách, odvysielaného v Českom rozhlase. Marie Míková vytvorila zábavný a strhujúci seriál krátkych príbehov, z ktorých každý trval menej ako 5 minút. Toto rozhlasové dielo je príkladom súčasného rozhlasového seriálu obsahujúceho veľa zábavných prvkov.
V kategórii Rozhlasová hra pre mládež dostala Prix Ex Aequo hra Ikarov pád autorka: Vanda Kyselicová, réžia: Štefan Korenči, z produkcie RTVS Slovenský rozhlas. Cena bola udelená za vytvorenie vizuálnej, kinematickej produkcie, ktorá zahrňuje odvážnu zvukovú paletu, silné uveriteľné dialógy a úprimné výkony presvedčivých postáv. (na fotografii 2 tvorcovia inscenácie dramaturgička Zuzana Belková, autorka Vanda Kyselicová a zvukový majster Peter Daniška)
Prix Ex Aequo za výnimočný výkon v rozhlasovej hre pre mládež bolo udelené Pauline Harrisovej režisérke hry Prekvapivé pravdy starosvetských vrabcov z produkcie BBC Radio. Je to hra, kde boli využité doslovné rozhovory so staršími ľuďmi. Autorka a producentka spovedali troch starších ľudí, ktoré boli doslovne prehrané a následné prerozprávané deťmi vo forme monológov.
A čo najviac zaujalo porotu počas odposluchov a o čom sa najviac diskutovalo? Najviac sa hovorilo o spomínanej vietnamskej hre. Spracováva tému klčovania lesov – hlavná hrdinka bola vlastne dcérou chudobného lesného robotníka. Tá sa cez otca snažila ovplyvniť situáciu v klčovaní lesov. Viacerí poslucháči hovorili, že vďaka nevšednému jazyku, ale hlavne hudbe sa dalo mnohé z počúvania odčítať, a nemuseli ste mať v rukách preklad textu tejto rozhlasovej hry.
Aké témy riešili tvorcovia v rozhlasových hrách pre deti a v hrách pre mládež? Okrem klasických rozprávkových tém sa snažia tvorcovia nájsť okruhy, ktoré by boli pre dieťa zaujímavé, keďže vieme, že dnešné deti toho veľa vedia vďaka internetu. Aj preto dramaturgie nepodceňujú malých poslucháčov, napríklad Poliaci tento rok predstavili diela, ktoré cez vzťahy zvierat riešili napríklad nacionalizmus alebo na osude dieťaťa tému holokaustu. Zaujímavá bola aj švédska hra, ktorá hovorila o živote muchy.
Teraz je doba, keď majú deti rôzne možnosti, kde sa rozptýliť, napríklad počítače. Majú vôbec záujem o rozhlasovú hru, prípadne ako sa súčasným trendom prispôsobujú tvorcovia rozhlasových dramatických relácií? Každý rozhlas má inú stratégiu, nemeckí kolegovia napríklad majú Noc s rozhlasom – teda niečo ako naša Noc v knižnici. Deti sú v škole a počúvajú rozprávky celú noc. Iný model je, že im pustia, povedzme, detektívnu rozprávku a pred záverom ju prerušia a dajú možnosť deťom, aby telefonovali a predpovedali záver. Česi napríklad vymysleli sedeminútovky, teda krátke hry pre tých, čo sú v počúvaní hier začiatočníci, maďarský rozhlas zasa vymyslel Veľkú hru – teda deti sami písali rozhlasové rozprávky.