Hovorí sa, že lepšie je raz vidieť, ako stokrát počuť. Lenže, ako sa dá vidieť, ba dokonca môcť si ohmatať minulosť?
Na to sa pýtala Janka Bleyová PhDr. Beáty Husovej z Múzea mesta Bratislavy...
Slovania na Devíne - 1. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Prečo sa Devín stal jedným zo symbolov Slovanov? Čo voľakedy dávno používali hrnčiari na výrobu džbánov a veľkých nádob na uskladňovanie obilia a ako sa mlelo zrno, keď neexistovali mlyny? Odpovede aj na tieto otázky hľadali deti na svojej ceste do deviateho storočia. Dnešní mladí si nedokážu predstaviť, ako mohli ľudia voľakedy existovať bez mobilov a internetu, nieto ešte bez elektriny, vodovodov, či obchodných centier, v ktorých si môžu kúpiť najmodernejšie oblečenie. Autorka projektu „Ako prežiť u Slovanov“ PhDr. Beáta Husová z Múzea mesta Bratislavy spolu s profesionálmi Tovarišstva starých bojových umení si vytýčili ešte odvážnejšiu úlohu: ukázať návštevníkom hradu Devín, ako sa žilo Slovanom v deviatom storočí. Minulosť si bola „ohmatať“ aj Janka Bleyová, ale najskôr dajme slovo historikovi Vladimírovi Tomčíkovi.
Slovania na Devíne - 2. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Deti, ktoré si aspoň na jedno popoludnie vyskúšali, aké to je žiť v deviatom storočí, majú už konkrétnu predstavu nielen o tom, ako sa piekol chlieb, či tkali ľanové košele, ale na vlastné oči videli, ako napríklad vyzerá ich meno napísané cyrilikou alebo hlaholikou. A možno práve takáto podoba múzejnej pedagogiky v mnohých prebudí lásku k histórii a chuť spoznávať dávnu minulosť, bez ktorej by nebola prítomnosť, ba ako tvrdí autorka projektu Beáta Husová, nebola by ani budúcnosť...
