Súčasťou nášho života sú vtáky. Bez ich spevu, krásneho letu, zachovaných rituálov kŕmenia mláďat, stavania hniezd a ich fenomenálnych odletov a príletov by sme si jar , leto a jeseň na Slovensku ani nevedeli predstaviť. Niektoré druhy poznáme viac, iné menej. Vieme o ich prínose pre prírodu a stále viac aj o tom, prečo by sme ich mali chrániť. Niektoré považujeme za zdomácnené - naše. O iných vieme, že sú migrujúce. Ale ako je to naozaj? Je zložité o vtákoch povedať, že sú naše? Pýtala sa Hana Michalčíková Dr. Radovana Václava z Ústavu zoológie SAV.
Môžeme vtáky považovať za naše? 1 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Niektoré druhy vtákov poznáme viac, iné menej. Aj dnes sa snažíme rozšíriť v rozhovore s vedcom vaše poznanie. Vieme napríklad, že najmenšia sova, ktorá u nás žije, dorastá len do veľkosti vrabca, je to kuvičok vrabčí. Najväčším dravcom zasa je orliak morský s rozpätím krídel až dva a pol metra, najťažší lietajúci vták je drop fúzatý s hmotnosťou až 16 kilogramov a žije u nás aj najrýchlejší vták – sokol sťahovavý, ktorý dosahuje rýchlosť až 320 kilometrov za hodinu. Doktor Radovan Václav z Ústavu zoológie SAV nám teraz povie aj iné zaujímavé informácie o vtákoch, aj sľúbené vysvetlenie pojmu - evolučný samotár. Pýtala sa Hana Michalčíková.
Môžeme vtáky považovať za naše? 2 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
A to znamená. že ide len o to, aby sme my, ľudia, boli na zmeny v štruktúre - a je jedno či u vtákov, alebo u cicavcov - kde sú takisto vyhrotené problémy medzi hlavnými druhmi, pripravení a aby sme o nich informovali.
