Obojživelníky sa pred miliónmi rokov rozhodli skoncovať so životom vo vode a za svoje nové hlavné prostredie si zvolili súš. Čakalo ich niekoľko nevyhnutných anatomických transformácií. Okrem zmeny rybích plutiev na končatiny štvornožcov či zmien orgánov, ktoré im umožňovali dýchať bola významnou adaptáciou aj tvorba krvných buniek. Medzinárodná skupina vedcov vrátane evolučného biológa Univerzity Komenského v Bratislave Jozefa Klembaru zistila, kedy a u ktorej skupiny stavovcov začala krvné bunky produkovať práve kostná dreň. Vedci publikovali svoj výskum začiatkom marca v prestížnom svetovom časopise eLife. Mária Babinská oslovila profesora Jozefa Klembaru z Prírodovedeckej fakulty. Najskôr sa ho spýtala na obdobie Permu.
Vykopávky z Moravy prispeli k poznatkom o štvornožcoch z Permu Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Na štúdium použili vedci fosílie raných štvornožcov. Jedince rodu Discosauriscus /čítaj Diskosauriskus/, ktoré pochádzajú z vykopávok v Boskovickej panve na Morave sú uložené v Prírodovedeckom múzeu Slovenského národného múzea v Bratislave.
