Tohto roku si pripomíname dvesto päťdesiate výročie takzvanej tereziánskej lesníckej reformy, vďaka ktorej sa nám dodnes ako-tak zachovali stromové porasty. Drevo sa totiž z našich lesov intenzívne ťažilo celé stáročia. Už v známom zákonníku, ktorý nám priniesli solúnski bratia Cyril a Metod, sa uvádza, že kto poškodí cudzí les, je povinný dvojnásobnou náhradou. V stredoveku sa po tatárskom páde územie zaľudňovalo. Stromy teda ustupovali novým obydliam a ich drevo slúžilo na stavbu či kúrenie. A ako to pokračovalo? S Jánom Vingárikom z Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi, ktorý sa zaoberá našimi environmentálnymi dejinami, o tom hovorí Michal Herceg.
Pred 250 rokmi vznikla tereziánska lesná reforma 1 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
V decembri uplynie 250 rokov od prijatia takzvanej tereziánskej lesníckej reformy, ktorá je známa aj pod ľudovým názvom "porádek hor." Vďaka Márii Terézii sa aj na Slovensku prestalo s neregulovaným odlesňovaním. A čo ešte reforma priniesla? Na to sa už Jána Vingárika z Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi opýtal Michal Herceg.
Pred 250 rokmi vznikla tereziánska lesná reforma 2 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Ako sme počuli, mnohé prvky tereziánskej lesníckej reformy pretrvali dodnes a ja na nás, ako naše lesy budeme ďalej chrániť a rozvíjať.
