Histórii mlynov sa na Slovensku venuje len hŕstka ľudí. Jozef Trubíny patrí medzi nich. Rozhodol sa získať čo najviac faktov o tejto málo preskúmanej oblasti a sústrediť ich do knihy s názvom História požitavských mlynov. Záznamy o vodných mlynoch zo 16. storočia sa zachovali vďaka daňovým súpisom. Z nich sa tiež dozvedáme, že Slovensko sa od konca 18. storočia stalo počtom mlynských stavieb mlynárskou veľmocou. Jozefa Trubínyho sa Hana Michalčíková pýtala, ako to bolo konkrétne s mlynmi na Žitave a jej prítokoch.
1. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
V historických minútach sa dnes venujeme histórii požitavských mlynov. Na rieke Žitava, v obci Slepčany je najstarší zachovaný záznam o mlyne z roku 1165. V roku 1570 už na Žitave mlelo trinásť mlynov a o sto rokov neskôr ich bolo 38. Vodné mlyny v minulosti patrili medzi najstaršie hospodárske a technické objekty miest a obcí. Ich význam zaznamenáva aj kniha Jozefa Trubínyho História požitavských mlynov. S autorom pokračuje v rozprávaní Hana Michalčíková aj zmienkou o ich názvoch.
2. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Nuž aj také boli osudy niektorých požitavských mlynov. Mlynári často opakovali, že dobrá poctivá práca je pre ľudí ako modlitba. V mlyne sa nesmelo hrešiť ani nadávať. Majster počas žatvy stál bez odpočinku celý deň na nohách a iba krátko oddychoval na lavici. Ľudia však niekedy mlynárom aj závideli a vraveli:“ Mlynár sedí na kolese a voda mu všetko nesie.“
