(7.7.2017)
Éra rakúsko-uhorskej ríše je ako Atlantída: potopený svet. Posledná forma bývalej rakúsko-uhorskej monarchie ovplyvnila život ľudí a národov, ktoré kedysi rôznymi spôsobmi tvorili súčasť štruktúry jedného štátu. Vlastne práve z tohto dôvodu v skutočnosti nenesie žiadnu podobnosť s Atlantídou. Napriek zrejmému rozporu medzi týmito dvoma vyhláseniami je v oboch trocha pravdy. Rakúsko-uhorská ríša zanikla ako územná entita a politická štruktúra v roku 1918 a odvtedy nebola vzkriesená. Habsburgovci stratili svoje mocenské postavenie a vplyv po stáročiach vládnutia. Ríša je mŕtva ale jej dedičstvo a spomienka však pretrvali a prežili až do súčasnosti. Dedičstvo je zložité, zatiaľ čo spomienka často prezentuje odlišné pohľady. To bol citát z úvahy, ktorej autorom je maďarský historik András Gerő. Je spoluautorom pozoruhodnej publikácie Habsburská ríša v rokoch 1867 až 1918. No a Rakúsko - uhorské vyrovnanie bude témou tejto a nasledujúcich troch pokračovaní rozhlasovej revue Dejiny.sk
2. časť
(14.7.2017)
Územie Slovenska nikdy netvorilo osobitnú časť celouhorskej ekonomiky. Naopak, bolo jej integrálnou súčasťou a vyvíjalo sa v duchu štátom presadzovanej koncepcie a zámerov hospodárskej politiky. Slováci nielenže akceptovali Budapešť ako hospodárske centrum štátu, ale nerezignovali ani na celouhorský trh. Navyše aj kvôli spolupráci s Čechmi odmietali vydeľovanie Uhorska z trhov celej monarchie. Jedným z asi najmarkantnejších dôsledkov nedostatočného priemyselného rozvoja Slovenska po vzniku dualistickej monarchie bola masívna emigrácia obyvateľstva zo Slovenska. Podľa štatistík sa vysťahovalo okolo 600 tisíc obyvateľov, predovšetkým do Spojených štátov amerických. A iba Írsko malo na prelome 19. a 20.storočia vyššiu mieru vysťahovalectva. Aj dnes teda pokračujeme v diskusii s doktorom Dušanom Kováčom z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied a profesorom Romanom Holecom z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského o príčinách, priebehu a dôsledkoch rakúsko-uhorského vyrovnania v roku 1867.
3. časť
(21.7.)
Tretia časť diskusie o príčinách, okolnostiach, priebehu a aj o dôsledkoch rakúsko-uhorského vyrovnania z roku 1867. Ako sme už konštatovali, toto nové štátno-právne usporiadanie habsburskej monarchie malo zásadné dopady ekonomiku, sociálnu štruktúru obyvateľstva a najmä na vzájomné vzťahy národov žijúcich v obidvoch častiach monarchie.
Tým, že Viedeň, teda predovšetkým cisár František Jozef, po roku 1867 nemohol veľa zasahovať do silnej autonómnej pozície Uhorska, tak to bola asi aj najväčšia slabina riešenia narovnávania vzťahov na línii Pešť – Viedeň. Bol to aj zárodok pretrvávajúcich vzájomných animozít, ktoré však v modernej Európe sú už historické reziduum, ktoré však stále z času na čas zneužívajú väčšinou len politici.
Odvysielané relácie si môžete vypočuť tu.
