V juhovýchodnej Ázii, Číne a v Japonsku využívajú po stáročia vo veľkom huby, najmä pre ich liečivé účinky. Počiatky moderného pestovania jedlých húb v Európe sú späté so 70. - 90. rokmi a za priekopníčku v tejto oblasti môžeme považovať aj Slovensku Anastáziu Ginterovú. Najmä o hlive ustricovitej nám teraz povie Martin Jurčo.
Hliva ustricovitá je potravina budúcnosti - 1. časť
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Silu a význam húb vo výžive ľudí potvrdil aj japonský odborník Kisaku Mori. Tvrdí, že pravidelná konzumácia liečivých húb udržiava vitalitu, zvyšuje odolnosť voči vírusovým infekciám, odstraňuje pocit únavy a napríklad aj znižuje hladinu cholesterolu v krvi. Pokračuje Martin Jurčo v rozhovore s Marcelom Golianom zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
Hliva ustricovitá je potravina budúcnosti - 2. časť
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
A ešte jedna zaujímavosť. Väčšia pozornosť sa účinkom jedlých a liečivých húb začala venovať po výbuchu atómovej bomby v Hirošime a Nagasaki? Prišlo sa totiž na to, že pravidelná konzumácia húb znižuje následky ožiarenia. V tom období japonská vláda údajne nariadila častejšiu konzumáciu húb v postihnutých oblastiach.
Galéria
