V období Adventu, v čase pred blížiacimi sa vianočnými sviatkami, radi otvárame srdcia a pomáhame. Tým, ktorí v živote nemali toľko šťastia ako my a sú odkázanú na pomoc materiálnu alebo obyčajnú, ľudskú. Dobro v nás neodkrývame len v prípade ľudí, ktorých poznáme, ale aj tých , ktorých sme nikdy nevideli a vzdialení sú nám tisíce kilometrov. Slovenská katolícka charita takto pomáha najmä ľuďom z dvoch afrických štátov: Ugandy a Rwandy. Dnes, keď si pripomíname Medzinárodný deň solidarity so ženami a deťmi Afriky sa Hana Michalčííková pýtala aj medzi ľuďmi: Myslíte si, že je pomoc Slovenska dostatočná, adekvátna?
Dnes si pripomíname Medzinárodný deň solidarity so ženami a deťmi Afriky 1 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
11. decembra, krátko pred Vianocami si pripomíname Medzinárodný deň solidarity. A trochu z toho, čo odkladáme pre našich najbližších , sa snažíme rozdať aj tým, ktorí kdesi ďaleko čakajú, či si na nich niekto spomenie. Slovensko, ako sme už dnes hovorili, má v charitatívnej práci dlhoročnú tradíciu, ktorá siaha ešte do roku 1969. Za ten čas sa toho veľa zmenilo, v myslení ľudí , aj v konkrétnej pomoci. Aj o tom si dnes ešte povieme s pracovníkom Slovenskej katolíckej charity Jánom Koštom. Najskôr som však dala slovo domácim Slovákom. A pýtala sa ich, či si vôbec vedia predstaviť, že by raz boli dobrovoľníkmi v zahraničí.
Dnes si pripomíname Medzinárodný deň solidarity so ženami a deťmi Afriky 2 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Aj v súčasnosti žijú vo Rwande viacerí slovenskí dobrovoľníci. Sestry Karolína a Mária Rudolfové z Bratislavy postavili napríklad pre deti len nedávno detské ihriská, ktoré čakajú na odovzdanie. A konkrétnej pomoci, ktorá sa ženám a deťom v týchto dvoch afrických štátoch dostáva je nepomerne viac. Schopnosť začleniť ich do života v spoločnosti a naučiť myslieť na budúcnosť vedie však na všetkých frontoch.
