Každá generácia si myslí, že by mala čo odovzdať tej nastupujúcej. Napríklad aj pokiaľ ide o umelecký prednes, poéziu, či prózu. A vôbec nejde len o nostalgické spomienky na Nedeľnú chvíľku poézie v televízii, ale skôr o to, aby sme mladých naučili byť chvíľu s básnikom , básňou a pokúsiť sa porozumieť jej a čosi si z toho vzájomného kontaktu odniesť aj do života. Je toho veľa, či málo? Odpoveď závisí od každého z nás. Hana Michalčíková sa pýtala Jaroslavy Čajkovej, publicistky, úspešnej recitátorky a odbornej pracovníčky pre umelecký prednes a divadelné umenie.
Čo ma živí, čo ma teší - Jaroslava Čajková 1 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Jaroslava Čajková priznáva, že umelecký prednes básne, či prózy ustupuje dnes iným atraktívnym aktivitám. Jedným dychom však dodáva, že by každá generácia mala mať svojich Beatles, Depeche mode, ale aj Válkov, Urbanov, či Hvoreckých.
Jaroslava Čajková je ženou, ktorá s poéziou vyrastala a ktorá sa umeleckému prednesu poézie a prózy neprestala venovať ani pracovne. Ak ste sa zúčastňovali súťaží v prednese poézie alebo prózy, je pravdepodobné, že ste sa s ňou stretli aj osobne. Kým v 80-tych rokoch bola víťazkou Hviezdoslavovho Kubína, neskôr už pôsobila ako porotkyňa a publicistka. Hane Michalčíkovej priznala, že s poéziou v srdci sa už zrejme narodila a príklad našla aj v rodine.
Čo ma živí, čo ma teší - Jaroslava Čajková 2 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
To bol odkaz Jaroslavy Čajkovej všetkým, ktorých oslovujú verše. Jedna báseň z tejto zbierky patrila pred časom k veľmi obľúbeným a mnohí aj z vás, ktorí nás teraz počúvate ,si možno nostalgicky spomenie , že im ju na svadobnom obrade recitovali:
„Buď dobrá k nemu. Porozumenie
nech ťa vždy sprevádza, keď skúmaš,
čo ho bolí.
Život je veľké krásne umenie.
Nemáme ešte pre ten odbor školy.“
