Meno Karol Šmidke je spojené najmä so Slovenským národným povstaním. Prispel k tvorbe protifašistického odboja a vytvoreniu ilegálnej Slovenskej národnej rady, ktorej neskôr spolupredsedal s Vavrom Šrobárom. Po druhej svetovej vojne pracoval v Slovenskej národnej rade, no postupne sa oblaky nad ním začali sťahovať. Stalinské praktiky prišli aj do Československa. A tak sa Karol Šmidke ocitol medzi intelektuálmi obvinenými z buržoázneho nacionalizmu. Skôr než ho stihli uväzniť – náhle zomrel. Bolo to v decembri pred 65 rokmi. Na toto obdobie sa veľmi dobre pamätá vnučka Karola Šmidkeho – etnografka Tatiana Štibrányiová. Pokračuje Martin Jurčo.
1. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Hovoríme o období začiatku 50 rokov, keď sa stalinská justícia zameriavala aj do vlastných radov. Vo väzení skončili politici SNP i povojnového obdobia. Karol Šmidke však zomrel za nejasných okolností v decembri v roku 1952.
Jeho život bol plný peripetií, no ľavicové zmýšľanie ho priviedli v čase 1. Československej republiky až do Národného zhromaždenia a do bojov v Slovenskom národnom povstaní. Dokonca bol jeho syn Dragutín jeho osobným telegrafistom. Po vojne zastával Karol Šmidke viacero funkcií najmä v Slovenskej národnej rade. No nie nadlho. Februárové udalosti pred 70 rokmi znamenali koniec jeho kariére a neskôr aj záhadnú smrť. Martin Jurčo sa rozprával s jeho vnučkou.
2. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Začiatkom 50 rokov zmizli z politickej scény nielen Karol Šmidke – ale aj Vladimír Clementis, Ivan Horváth, Laco Novomeský i Ladislav Holdoš. Nebola zrejme náhoda, že všetci patrili k vzdelaným politikom.
