V uličkách Hlohovca kedysi prirodzene koloval aj život židovskej komunity. Dnes stopy nájdeme len na cintoríne. Počas vojnového slovenského štátu zmizlo všetko. Nielen ľudia, ale aj ich identita. Nový povojnový režim skazu dokonal.
Aj to je atmosféra filmu Posledný Hebrej z Hlohovca. Arnold Kojnok nakrútili príbeh, ktorého základom je osud Jozefa Neumanna. Narodil sa po vojne v roku 1946 a bol posledným členom židovskej komunity, ktorý absolvoval židovský náboženský rituál bar micvu /bar mikvu/ v hlohovskej synagóge pred jej demoláciou v roku 1960.
O tom, ako prišlo k myšlienke nakrútiť film, povedala Martinovi Jurčovi producentka Dana Sobotovičová.
Uviedli spomienkový film Posledný Hebrej z Hlohovca I.
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Hovoríme o nevšednom dokumente s názvom Posledný Hebrej z Hlohovca. Motívom je osud Jozefa Neumanna narodeného po vojne v roku 1946 do praktikujúcej židovskej rodiny. Bol zároveň posledným človekom, ktorý v hlohoveckej synagóge podstúpil svätosť bar micva, teda symbolický vstup do dospelosti. Spolu s Jozefom Neumannom tvorcovia opisujú minulosť hlohovskej židovskej komunity. Medzi nimi sú sochár Jaroslav Róna, lekárka Mira Klein, profesor Juraj Stern či herečka a režisérka Dalia Shimko.
Martin Jurčo medzi inými oslovil jedného z účinkujúcich, výtvarníka Jaroslava Rónu, ktorého osud rodičov bol spätý s Hlohovcom.
Uviedli spomienkový film Posledný Hebrej z Hlohovca II.
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Hovorili sme o dokumente Posledný Hebrej z Hlohovca. Nie je však len o tomto mestečku na Považí, ale hovorí o celom osude židovskej komunity počas vojnového slovenského štátu.
