Nárečia dodávajú spisovnej slovenčine zvláštnu, niekedy až tajuplnú, príchuť. Podľa mäkkosti, či tvrdosti jazyka jasne zadefinujú , odkiaľ človek prichádza, ale neraz máme čo robiť, aby sme írečitým slovám porozumeli. Tak napríklad z trnavčiny: Vedeli by ste čo znamená slovo acršpajz? Tak to je napríklad praženica. Báchat znamená udierať, balvit znamená tárať a brazléta je náramok. Muža, ktorý s týmto slovami nemal žiadny problém stretla Hana Michalčíková v obci Biely Kostol neďaleko Trnavy.
Rudolf Dobrovodský je jeden z posledných hovoriacich niekdajším nárečím obce Biely Kostol
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Počúvali sme svojráznu trnavčinu v podaní Rudolfa Dobrovodského z obce Biely kostol v okrese Trnava. Jazykovedci takýchto ľudí cielene vyhľadávali, keď dávali dokopy slovník slovenských nárečí. Nechali ich poriadne vyrozprávať, rozhovor zaznamenali, foneticky prepísali, lístok s anotáciou vložili do kartotéky a vďaka takýmto záznamom máme uchované nárečia.
