Štvrtok 19. 6. 2014 o 21:05 – 22:00, repríza v sobotu 21. 6. 2014 v čase 4:00 – 5:00 hod.
Zo stoviek orchestrálnych melódií z rozhlasového a televízneho archívu vyberáme skladby na príjemné počúvanie, a aj temperamentné skladby ovplyvnené swingom či niektorým z džezových prúdov. Melódie slovenských, českých i svetových autorov v mnohých úpravách uvádzame s informáciami o skladateľoch, sólistoch, aranžéroch i dirigentoch. Ak by ste si chceli vypočuť vašu obľúbenú orchestrálnu skladbu, napíšte nám (martin.jurco@stvr.sk) a my ju skúsime pohľadať v našej fonotéke a uviesť v jednej z ďalších relácií. Na stretnutie sa teší autor relácie Martin Jurčo.
V 23. vydaní relácie odvysielanej 19. júna 2014 o 21:05 (repríza 21. júna 2014 o 4. hodine) vám ponúkame tieto skladby:
Maurice WHITE: Earth, Wind a Fire Medle
Kamil PAPRČKA – trúbka; Karol LAGO – saxofón
Big Band Radio Bratislava
Dirigent: Pavel ZAJAČEK
Nahr.: 21.3.1990; Štúdio: Čs. rozhlas Bratislava
Andrej TUROK: Pozdrav na Island
Big Band Radio Bratislava
Dirigent: Vlado VALOVIČ
Nahr.: 15.10.1990; Štúdio: Čs. rozhlas Bratislava
Bohumil TRNEČKA: Sen
Dušan HÚŠČAVA – saxofón, Alojz BOUDA – klavír
Tanečný orchester Československého rozhlasu v Bratislave
Dirigent: Vlado VALOVIČ
Nahr.: 18.2.1988; Štúdio: Čs. rozhlas Bratislava
Ľudovít ŠTASSEL: Bratislava, dobrý deň
Ján HAJNAL – klavír
Tanečný orchester Československého rozhlasu v Bratislave
Dirigent: Vieroslav MATUŠÍK
Aranžoval: Ján HAJNAL
Nahr.: 22.9.1980; Štúdio: Čs. rozhlas Bratislava
Igor BÁZLIK: Tebe je všetko jedno
Big Band Radio Bratislava
Dirigent: Pavel ZAJAČEK
Nahr.: 30.4.1992; Štúdio: Čs. rozhlas Bratislava
Vieroslav MATUŠÍK: Tajné sny
Pavel ZAJAČEK – pozauna
Tanečný orchester Československého rozhlasu v Bratislave
Dirigent: Vlado VALOVIČ
Aranžoval: Jerzy MILIAN
Nahr.: 4.9.1989; Štúdio: Čs. rozhlas Bratislava
Ali BREZOVSKÝ: Smoliari (predohra k hudobnému filmu D. Kodaja)
ORCHESTR GUSTAVA BROMA
Aranžoval: Milan VIDLÁK
Nahr.: 3.5.1980; Štúdio: Čs. rozhlas Brno
Miroslav BROŽ: Rozpustilý klarinet
Pavel NALEZINEK – klarinet a basklarinet
Tanečný orchester Československého rozhlasu v Bratislave
Dirigent: Vieroslav MATUŠÍK
Aranžoval: Miroslav BROŽ
Nahr.: 31.3.1961; Štúdio: Čs. rozhlas Bratislava
Miroslav BROŽ: Bossanova pre sláčiky
Tanečný orchester Československého rozhlasu v Bratislave
Dirigent: Miroslav BROŽ
Nahr.: 20.6.1973; Štúdio: Čs. rozhlas Bratislava
Ivan HORVÁTH: Kvapky slnka
Tanečný orchester Československého rozhlasu v Bratislave
Dirigent: Vieroslav MATUŠÍK
Aranžoval: Václav MAŇAS ml.
Nahr.: 9.9.1983; Štúdio: Čs. rozhlas Bratislava
Igor BÁZLIK: Postavím dom
Tanečný orchester Československého rozhlasu v Bratislave
Dirigent: Vieroslav MATUŠÍK
Nahr.: 19.4.1978; Štúdio: Čs. rozhlas Bratislava
František HERGOTT: Prišla jar
DANUBIUS
Nahr.: 6.10.1980; Štúdio: Čs. rozhlas Bratislava
Juraj GRIGLÁK: Display
Bartolomej BALOGH – vokál
VV-systém Vlada Valoviča
Nahr.: 31.8.1989; Štúdio: Čs. rozhlas Bratislava
V tejto časti relácie si vypočujeme prvú časť rozprávania hudobného skladateľa a dlhoročného dramaturga v Slovenskom rozhlase Aliho Brezovského.
Ali (Alfonz) Brezovský sa narodil v Suchohrade 26. februára 1940. „V Suchohrade som aj nejaký čas žil. Ale len do roku do roku 1952, keď nás odtiaľ vysťahovali na Brezovú pod Bradlom. Pamätám si na to ako dnes, bolo to koncom februára. Môj otec totiž bol ako politicky nespoľahlivý, mali sme desať hektárov pôdy a celé to skončilo vysťahovaním. Je zhoda náhod, že sme my ako rodina Brezovská išli do Brezovej pod Bradlom. Táto zhoda mien bola však náhoda. Niekedy som si dokonca pripadal ako zo schudobnelého šľachtického alebo zemianskeho rodu (smiech). Otec bol osvietený človek, snažil sa, aby sme sa my, deti, rozvíjali v rôznych umeleckých žánroch,“ spomína Ali Brezovský na svoje detstvo. Do tohto obdobia možno datovať aj jeho hudobnícke začiatky a prvé kontakty s aktívnym hraním. „Už od 5 rokov som chodil na husle k miestnemu kapelníkovi Františkovi Fritzovi. A chodili sme tam všetci súrodenci. Aj v Brezovej pod Bradlom som navštevoval ľudovú školu umenia, a podobne aj na Myjave. V tom čase som začal chodiť aj na hru na trúbke. A to sa mi hodilo, pretože som neskôr na vojenčine začal účinkovať vo vojenskej dychovke. Ale aj husle sa mi hodili, pretože sme tam hrali rôzny repertoár – povedzme rôzne druhy predohier a pod. Pomáhali nám aj učitelia na ĽŠU v Domažliciach v západných Čechách, kde som si našiel počas vojenčiny aj svoju manželku,“ spomína Ali Brezovský na svoje hudobnícke začiatky.
Maturoval v roku 1958 na Pedagogickej škole v Bratislave a Vyššiu pedagogickú školu v Bratislave absolvoval v roku 1962 s aprobáciou hudobná výchova – slovenský jazyk a literatúra. „Po vzore svojej sestry som išiel na takúto školu, teda učiteľskú. Keď som sa však dostal do tej role učiteľa, zistil som, že ma to nebaví. Spomínaná Vyššia pedagogická škola sídlila na Dunajskej ulici v Bratislave. Na hudbu sme chodili na Vysokú pedagogickú školu na Ulicu Pri starej prachárni. Tam bol šéfom hudobnej katedry napríklad Eugen Suchoň a na husle ma napríklad učil známy Hanzi Albrecht. Svoje vzdelanie som si potom ako hudobný redaktor v bratislavskom rozhlase rozšíril v Brne v odbore teória a prax nonartificiálnej hudby,“ hovorí Ali Brezovský. Od roku 1963 bol zamestnaný v Československom rozhlase na Slovensku – štúdio Košice ako hudobný redaktor. A tam sa vyvíjala aj jeho aktivita ako hudobného skladateľa. V Košiciach sa udomácnil aj v známom Divadielku pod Kupolou, kde písal skladby do kabaretných programov (Pesničky vo svetri, Song náš každodenný a i.). „Jedna moja spolužiačka v Košiciach už pracovala ako hudobná redaktorka. A tá ma upozornila na konkurz. Zhodou okolností som sa tam oženil, a tak sme do Košíc odišli spolu s manželkou Vlastou. Vtedy som si kúpil môj prvý klavír. Nástup do rozhlasu bol teda spojený s nástupom do divadla. Režisér Oto Kaťuša, ktorý tam už pôsobil, hľadal umelcov do divadielka. Hľadal hercov, ktorí by vedeli aj hrať aj spievať. Moja žena Vlasta sa tam prihlásila na konkurz a pripravili sme si spolu pesničku Hany Hegerovej Láska, to jsou jen písmena. Keď sme to zahrali a zaspievali, zobral nás oboch všetkými desiatimi. Moju ženu prijali ako herečku a speváčku a mňa ako hudobného režiséra a skladateľa,“ hovorí Ali Brezovský. Neskôr sa jubilant výrazne uplatnil aj ako autor scénickej a filmovej hudby (napríklad v Štátnom divadle v Košiciach, či v Slovenskej filmovej tvorbe Bratislava – Koliba).
Ešte sa naskok vráťme do detstva Aliho Brezovského. Mnohí sa ho neraz pýtali, prečo má také nezvyčajné krstné meno. „Môj otec sa vlastne narodil v Rakúsku, stará mama tam išla slúžiť, tam sa aj vydala. A preto u nás v rodine vládol akýsi prorakúsky duch. Tak sme všetci dostali také nezvyčajné mená. Jedna z mojich sestier sa volala Antónia, druhá sestra bola Adolfína, ja som Alfonz a po mne bol Augustín. Najmladší brat sa narodil už v Brezovej pod Bradlom, ten sa volá Viliam a volali sme ho Vlado,“ hovorí. Už v Košiciach sa Ali Brezovský nezameriaval len na scénické skladby a tradičné formy populárnej hudby. Už od prvých skladateľských skúseností sa venoval aj detskému divákovi. Či už ako autor detských pesničiek alebo hudieb pre bábkové scény. Spolupracoval s bábkovými divadlami v Žiline, Bratislave a Košiciach. V roku 1969 dostal za hudbu k inscenácii Budulínček Prvú cenu na festivale bábkových divadiel v Záhrebe. A kedy vznikla jeho prvá pieseň? „Prvá dostala názov Neplač malá. Naspieval ju Peter Sedlák práve v košickom divadielku. Neskôr ju úspešne prebral spevák Miroslav Žbirka,“ hovorí Ali Brezovský, ktorý stál aj pri začiatkoch Miroslava Žbirku ako speváka a dostal ho aj do širšieho diváckeho povedomia. „V roku 1975 sa mi ho podarilo presadiť piesňou Ó, rodný kraj do súťaže Vyberte si pesničku. V tom roku ešte účinkoval v Orchestri Gustáva Offermanna. Potom už Miroslav Žbirka išiel svojou vlastnou cestou. Podarilo sa mi ho presadiť v televízii, keďže on ešte nebol taký známy. Dokonca ma dramaturgovia prehovárali, aby som tú pieseň dal nejakému vtedy známemu spevákovi. Trval som na svojom, a urobil som dobre, keďže to bolo jedno z prvých úspešných vystúpení Miroslava Žbirku. Potom sa dostal do skupiny Modus a začal budovať veľkú kariéru. Keby dnes už nežijúci dramaturgovia spomínanej relácie vedeli, aký bol potom úspešný, isto by ma neprehovárali. Škoda, že obaja už nie sú medzi nami,“ spomína Ali Brezovský. V roku 1970 prijal ponuku Pavla Zelenaya a prestúpil do Redakcie populárnej hudby bratislavského rozhlasu. Odvtedy sa stal jedným z najúspešnejších autorov svojej skladateľskej generácie (popri I. Bázlikovi, P. Hanzelym, I. Horváthovi a i.). Ako dramaturg Tanečného orchestra Československého rozhlasu v Bratislave mal možnosť rozširovať paletu nahrávania skladieb populárnej hudby a obohacovať ich o nové mená interpretov. Tak sa na výslnie slovenskej populárnej hudby cez rozhlasové vysielanie dostali takí speváci ako Karol Duchoň, Eva Kostolányiová, Jana Kocianová či Dušan Grúň. Zaiste to súviselo aj (s plne oprávnenými) skladateľskými ambíciami Aliho Brezovského, a tak sa stal popri Igorovi Bázlikovi jedným z výrazných autorských osobností slovenskej populárnej hudby sedemdesiatych rokov. Pre Karola Duchoňa napísal napríklad piesne Pod modrým nebom (1971), F1 (1974), Zvony pre šťastie (1972), pre Evu Kostolányiovú skladbu Klauni (1972), lýrovú pieseň Dobré ráno želám (1974), Ping pong (1973), pre Janu Kocianovú napríklad Keď na tam tam (1973), Ty a dážď (1971 aj 1990). „Ty a dážď. Je to pre mňa dôležitá pieseň, pretože tam som si vyskúšal aj určitý skladateľský typ piesne, čo sa vtedy bežne robilo, povedzme v Amerike. Zhodou okolností som sa ako redaktor – dramaturg zúčastnil nahrávania, keď Jana Kocianová začínala. Bolo to nejako krátko po tom, ako naspievala pesničku Kadiaľ ísť. A to ma nabilo energiou, pamätám si, že v réžii sedel hudobný režisér Leoš Komárek aj Josef Škvařil, ktorý pieseň aranžoval,“ spomína po rokoch na nakrúcanie prvej verzie piesne s Janou Kocianovou. Spolupracoval aj s Vladom Oravcom, Marcelou Laiferovou, Magdou Medveďovou, Evou Mázikovou, skupinou Prognóza, Evou Sepešiovou, Marikou Škultétyovou, Evou Máriou Uhríkovou, vokálnou skupinou Bezinky a inými. „A ako je to s piesňami? Ja ich nemám rozdelené na hity a ne-hity. Často tie hity nemajú až takú kvalitatívnu úroveň v porovnaní s hitmi, tým druhým hovorím, že sú to piesne „kumštovné“. Každému skladateľovi sa totiž stáva, že urobí aj piesne, ku ktorým sa nerád celkom hlási. Napríklad pred rokmi som napísal pieseň Čerešne a keby som to dnes mal hodnotiť, nie som na ňu až taký pyšný. Dosť na tom, že tá pieseň zarezonovala v istom období, dokonca nahrávka ako orchestrálka mi dlho prinášala tantiémy aj zo zahraničia, keďže to tam nahral Orchester Gustava Broma s jedným gréckym sólistom a asi sa páčila,“ hovorí Ali Brezovský. Patril k tým, ktorí „objavili“ aj mladé spevácke talenty. Medzi najvýraznejšie patria Darinka Rolincová (s Petrom Hanzelym realizoval pre ňu vôbec najúspešnejšiu slovenskú platňu detských piesní Keby som bol princezná Arabela) a Janka Daňová (známa aj z projektu Chytaj vánok do topánok). Ali Brezovský v „prvom“ období spolupracoval ako skladateľ najmä s textármi: Jánom Štrasserom, Tomášom Janovicom, Alexandrom Karšayom, Kamilom Peterajom či Zorom Laurincom. Neskôr najmä s Danielom Mikletičom a manželkou Vlastou Brezovskou. Ali Brezovský má ako autor na konte viacero hudieb k filmom – spomeňme aspoň film Čenkovej deti, Štipka soli, Dievča z jazera, Toto leto doma a Milosrdný čas lásky. Spolupracoval aj so Slovenskou televíziou na niekoľkých detských projektoch – napríklad režisérom Georgiom Skalenakisom na filme Zázračný autobus či Hviezda Sírius. V Slovenskej filmovej tvorbe Bratislava – Koliba spolu s textárom Kamilom Peterajom a skupinou Taktici pripravil hudobný film Dušana Kodaja Smoliari. V spolupráci so skupinou Taktici a Album vznikli vo vydavateľstve Opus tri tituly piesní s detskou a mládežníckou tematikou: Smoliari (1978), Rozprávkoví stopári (1979) a Cengá do triedy (1980). Prvý z albumov bol pre emigráciu členov skupiny Taktici do zahraničia zošrotovaný, no vyšiel spolu s ďalšími Brezovského skladbami na CD v roku 1995 pod názvom Taktici a iné. V deväťdesiatych rokoch pracoval aj ako dramaturg na výbere archívnych titulov nosičov rozhlasového vydavateľstva Rádio Bratislava. V tomto období začal spolupracovať napríklad s Petrom Stašákom a začal intenzívnejšie skladať pre detských spevákov. Stál pri začiatkoch detského speváka Janka Palla. Niekoľko rokov spolupracoval aj ako skladateľ na projekte Angličtina v pesničkách a spolupracoval aj na desiatkach koncertov angličtiny pre deti v bratislavskom Parku kultúry a oddychu (vďaka tomuto projektu objavil napríklad mladú speváčku Soňu Juricovú).
V šľapajach Aliho Brezovského ide aj jeho dcéra Mirka (nar. 1964) a syn Marek (1974 –1994). Mirka Brezovská v osemdesiatych rokoch účinkovala s populárnou skupinou Mona Lisa, úspešne sa predstavili na Bratislavskej lýre 1985 a vydali aj spoločnú LP platňu Let (1987). V osemdesiatych rokoch stál pri zakladaní skupiny Mona Lisa a speváckych aktivitách dcéry Mirky Brezovskej. Popri mladých členoch skupiny sa stal aj autorom väčšiny známych piesní skupiny (Let, Od piesne k piesni, Plážový hit a i.). Skupina úspešne účinkovala až do roku 1989, keď sa Mirka Brezovská vydala na svoju nehudobnú dráhu a stala sa prekladateľkou. Rovnako úspešným bol aj syn Marek. Podľa odbornej verejnosti bol patril medzi najpozoruhodnejšie hudobné talenty za posledných dvadsať rokov na Slovensku. Marek Brezovský začal v piatich rokoch hrou na klavír u Viery Kardošovej na ĽUŠ v Bratislave. V rokoch 1988 – 1992 bol poslucháčom Konzervatória v Bratislave a potom študoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde pokračoval v ďalšom štúdiu kompozície u Vladimíra Bokesa. V rozhlase má niekoľko detských nahrávok i niekoľko piesní s kolegom Oskarom Rózsom. Jeho predčasná smrť bola pre slovenskú hudobnú kultúrnu veľkou stratou. Posmrtne mu vyšlo CD Hrana, kde niektoré jeho nenahraté piesne pripravil Oskar Rózsa. O Marekovi Brezovskom vznikol v roku 2013 aj dokumentárny film.
Galéria
