Štvrtok 24. 4. 2014 o 21:05 – 22:00, repríza v sobotu 26. 4. v čase 4:00 – 5:00 hod.
Zo stoviek orchestrálnych melódií z rozhlasového a televízneho archívu vyberáme skladby na príjemné počúvanie, a aj temperamentné skladby ovplyvnené swingom či niektorým z džezových prúdov. Melódie slovenských, českých i svetových autorov v mnohých úpravách uvádzame s informáciami o skladateľoch, sólistoch, aranžéroch i dirigentoch. Ak by ste si chceli vypočuť vašu obľúbenú orchestrálnu skladbu, napíšte nám (jurco@rozhlas.sk) a my ju skúsime pohľadať v našej fonotéke a uviesť v jednej z ďalších relácií. Na stretnutie sa teší autor relácie Martin Jurčo.
V 16. vydaní relácie odvysielanej 24. apríla o 21:05 (repríza 26. apríla o 4. hodine) vám ponúkame tieto skladby:
Alojz BOUDA: Na plný plyn
Alojz Bouda – klavír
Tanečný orchester Československého rozhlasu v Bratislave
Dirigent: MATUŠÍK Vieroslav
Nahr.: 25.6.1980; Štúdio: Čs. rozhlas Bratislava
Karol ELBERT: Nemysli na mňa
Orchestr Gustava Broma
Aranžoval: Josef AUDES
Nahr.: 21.7.1977; Štúdio: Čs. rozhlas Brno
Dušan PÁLKA: Čítam román
Orchestr Gustava Broma
Aranžoval: Jaromír HNILIČKA
Nahr.: 21.7.1977; Štúdio: Čs. rozhlas Brno
Jaroslav JEŽEK: Život je len náhoda
Orchestr Gustava Broma
Aranžoval: Alexej FRÍD
Nahr.: 24.12.1977; Štúdio: Čs. rozhlas Brno
Ľudovít JANKO: Hra
Tanečný orchester Československého rozhlasu v Bratislave
Dirigent: Vieroslav MATUŠÍK
Aranžoval: František HERGOTT
Nahr.: 25.2.1988; Štúdio: Čs. rozhlas Bratislava
Ivan VAŠICA: Volám ťa, láska
Rudolf RIAVEC – altsaxofón
Tanečný orchester Československého rozhlasu v Bratislave
Aranžoval a diriguje: Vieroslav MATUŠÍK
Nahr.: 15.12.1986; Štúdio: Čs. rozhlas Bratislava
Ivan VAŠICA: Vzdušný hrad
Tanečný orchester Československého rozhlasu v Bratislave
Dirigent: Vlado VALOVIČ
Aranžoval: Vieroslav MATUŠÍK
Nahr.: 19.5.1987; Štúdio: Čs. rozhlas Bratislava
Ján HAJNAL: Sen
Štúdiový orchester Jána Hajnala
Nahr.: 10.12.1987; Štúdio: Čs. rozhlas Bratislava
Ján HAJNAL: Melancholická krídlovka
Ľudovít HORSKÝ – krídlovka
Štúdiový orchester Jána Hajnala
Nahr.: 10.12.1987; Štúdio: Čs. rozhlas Bratislava
Gejza DUSÍK: Len tam chcem ísť
Štúdiový orchester Stipicu Kalogjeru
Aranžoval a diriguje: Stipica KALOGJERA
Nahr.: 22.11.1979; Štúdio: Opus Pezinok
Gejza DUSÍK: Lúčenie
Štúdiový orchester Stipicu Kalogjeru
Aranžoval a diriguje: Stipica KALOGJERA
Nahr.: 22.11.1979; Štúdio: Opus Pezinok
Pavol HAMMEL: Učiteľka tanca
Taneční orchestr Československého rozhlasu Praha
Dirigent: Josef VOBRUBA
Aranžoval: Bohuslav ONDRÁČEK
Nahr.: 2.6.1977; Štúdio: Studio A, Čs. rozhlas Praha-Karlín
Cole PORTER: Láska na predaj (Love For Sale)
Taneční orchestr Československého rozhlasu Praha
Dirigent: Josef VOBRUBA
Aranžoval: Vladimír POPELKA
Nahr.: 2.8.1979; Štúdio: Studio A, Čs. rozhlas Praha-Karlín
Michal MOTÝL: Motýlia balada
Skupina STOP TIME
Vedie: Matúš JAKABČIC
Nahr.: 24. 9. 1990; Štúdio: digitálne štúdio Opus, Bratislava
Ľudová : Ej, srdénko moje
Štúdiový orchester Siloša Pohanku
Aranžoval: Benny GEBAUER
Nahr.: 17.5.1979; Štúdio: Opus Pezinok
Ivan HORVÁTH: Papierová ruža
Štúdiový orchester Siloša Pohanku
Aranžoval: Benny GEBAUER
Nahr.: 17.5.1979; Štúdio: Opus Pezinok
V relácii si pripomenieme hudobného skladateľa Karola Elberta (na obr.).
Narodil sa 16. decembra 1911 v Trnave. Už od malička mal hudobné nadanie a zaujal ho najmä klavír. Trnavské kultúrne prostredie a najmä hudobný život ho ovplyvnil natoľko, že sa zaujímal o rôzne hudobné žánre. Zaujímala ho opereta, ale aj opera a najmä v neskoršom období sa stali všeobecne známe najmä jeho skladby z oblasti malých hudobných foriem, skladal najmä populárne pesničky a tituly pre dychový orchester.
Karol Elbert za 86 rokov života (zomrel v novembri 1997 v Bratislave) napísal a nahral niekoľko stoviek skladieb. O tom, že boli známe a populárne, svedčí aj fakt, že mnohé z nich boli nahraté v mnohých verziách a sú známe dodnes. Aj keď život Karola Elberta bol zasvätený hudbe, nebol vždy jednoduchý. Napríklad v čase fašistického slovenského štátu bol rasovo prenasledovaný a začas bol aj v koncentračnom tábore. Neskôr hral v Žiline, Bánovciach nad Bebravou či Banskej Bystrici. Nútené hranie v kaviarňach a lokáloch ho nepriamo prinútilo komponovať aj tanečné skladby, aj keď verejne prezentovať ich mohol až po roku 1945. Systematickejšie sa im začal venovať až po druhej svetovej vojne. A práve vďaka jeho vkladu do populárnej a dychovej hudby sa stal známy dodnes. Od roku 1948 bol dirigentom bratislavskej Novej scény a o štyri roky neskôr sa na dvadsaťpäť rokov stal redaktorom, lektorom a dramaturgom redakcie malých hudobných foriem bratislavského štúdia Československého rozhlasu. Na starosti mal napríklad aj dramaturgiu Tanečného orchestra Československého rozhlasu v Bratislave (fungoval od roku 1961 do roku 1993). Vďaka tomu mohol pomôcť aj mladým autorom pri nahrávaní ich skladieb. Za niekoľko desiatok rokov aktívnej skladateľskej činnosti napísal napríklad dve operety (Dovidenia, láska, Z prístavu do prístavu), mnoho scénických hudieb k inscenáciám a niekoľko tanečných suít. Dodnes je známy celý rad Elbertových skladieb – spomeňme piesne Epizóda, Bol krásny deň, Do zajtra čakaj, Maličká slzička, Pohárik vínka, Očarená bývam a mnoho ďalších, ktoré spievali interpreti staršej i strednej generácie. Karol Elbert sa popri Gejzovi Dusíkovi Andrejovi Lieskovskom a Dušanovi Pálkovi zaraďuje medzi najviac hraných autorov slovenských evergreenov. Najčastejšie spolupracoval s libretistami a textármi Jarkom Elenom, Otom Kaušitzom, Vítom Ilekom, neskôr Katarínou Hudecovou, Alojzom Čobejom, Tiborom Grűnnerom, ale aj Tomášom Janovicom. Jeho piesne spievali interpreti mnohých generácií – od Jozefa Kuchára, cez Melániu Olláryovú a Gabrielu Hermelyovú, až po Janu Kocianovú, Evu Kostolányiovú a Evu Biháryovú.
Hudobné múzeum Slovenského národného múzea v Bratislave v spolupráci so Spoločnosťou Mikuláša Schneidra-Trnavského pripravili od apríla 2014 v bratislavskom výstavnom pavilóne Podhradie na Žižkovej ulici v Bratislave výstavu Skromný lyrik swingu, ktorá pripomína trnavského rodáka, hudobného skladateľa populárnej i klasickej hudby Karola Elberta. Výstava je oneskoreným pripomenutím jeho storočnice, no dôstojnou spomienkou, ktorej základy vznikli v roku 1986 počas rozsiahleho rozhovoru skladateľa s muzikologičkou Editou Bugalovou.
