Bez slov – Večerné súzvuky Rádia Regina
Prijmite pozvanie počúvať necelú hodinku orchestrálne melódie z rôznych období od 60. po 90. roky v podaní slovenských a českých orchestrov (Tanečný orchester Československého rozhlasu v Bratislave, Big Band Rádio Bratislava, Orchester Gustava Broma, Orchestr Studio Brno, Orchestr Josefa Vobrubu, Tanečný orchester Slovenskej televízie, Orchestr Gustáva Offermanna, Orchester Siloša Pohanku, Orchester Vlada Hronca a mnoho ďalších hudobných zoskupení). Zo stoviek orchestrálnych melódií z rozhlasového a televízneho archívu vyberáme skladby na príjemné počúvanie, a aj temperamentné skladby ovplyvnené swingom či niektorým z džezových prúdov. Melódie slovenských, českých i svetových autorov v mnohých úpravách uvádzame s informáciami o skladateľoch, sólistoch, aranžéroch i dirigentoch. Ak by ste si chceli vypočuť vašu obľúbenú orchestrálnu skladbu, napíšte nám (jurco@rozhlas.sk) a my ju skúsime pohľadať v našej fonotéke a uviesť v jednej z ďalších relácií. Na stretnutie sa teší autor relácie Martin Jurčo.
V 3. vydaní relácie odvysielanej 16. januára 2014 o 21:05 (repríza 18. januára o 4. hodine) vám ponúkame tieto skladby:
Sammy Fain: Tajná láska (Secret Love), arr. Alojz Bouda
Juraj Lehotský – trúbka
Tanečný orchester Československého rozhlasu v Bratislave diriguje Vieroslav Matušík
nahr. 25.9.1975
Barry Wite: Téma lásky (Love Theme)
Taneční orchestr Československého rozhlasu v Prahe diriguje Josef Vobruba
nahr. 2.6.1977
Milan Talaj: Dievčatko, arr. Bohuslav Ondráček
Taneční orchestr Československého rozhlasu v Prahe diriguje Josef Vobruba
nahr. 2.6.1977
John Lennon: Michelle, arr. Benny Gebauer
Štúdiový orchester Siloša Pohanku
nahr. 17.5.1979
C. King: Corazon, arr. Benny Gebauer
Štúdiový orchester Siloša Pohanku
nahr. 17. 5. 1979
Ján Siváček: Predohra pre tanečný orchester
Tanečný orchester Československého rozhlasu v Bratislave diriguje Vieroslav Matušík
nahr. 27.11.1964
Ján Siváček: Baladické rondo
Ján Hajnal – klavír
Tanečný orchester Československého rozhlasu v Bratislave diriguje Vieroslav Matušík
nahr. 6.7.1981
Teodor Šebo Martinský: Pieseň rodná (z muzikálu Ohnivák), arr. Peter Breiner
Štúdiový orchester Petra Breinera
nahr. 15.12.1983
Pavol Hammel – Marián Varga: Kúpim si zrkadlo (z muzikálu Cyrano z predmestia), arr. Peter Breiner
Štúdiový orchester Petra Breinera
nahr. 15.12.1983
Dietmar Kawohl – Didi Zill – Fred Jay: Oceány fantázie (Oceans Of Fantasy)
Orchestr Josefa Vobrubu
nahr. 26.11.1981
Tomáš Seidmann: Dúha
Tomáš Seidmann – klavír
Tanečný orchester Československého rozhlasu v Bratislave diriguje Vieroslav Matušík
nahr. 5. 2. 1981
Ján Lehotský: Veľký sen mora
Štúdiový orchester a Miešaný zbor diriguje Stipica Kalogjera
nahr. 26.4.1979
Nikica Kalogjera: Robot
Tanečný orchester Československého rozhlasu dir. Vlado Valovič
nahr. 11.1.1985
Vieroslav Matušík: Kontrasty
Tanečný orchester Československého rozhlasu v Bratislave diriguje Vieroslav Matušík
nahr. 22. 12. 1986
Ján Hajnal: Otvorený dialóg
Štúdiová skupina Jána Hajnala
nahr. 19. 1. 1989
Vladimír Valovič: Padajúci kameň
VV-systém Vlada Valoviča
nahr.:1987
Partitúra života skladateľa Jána Siváčka (1928 Myjava – 1987 Trnava)
V dvoch nahrávkach v tomto vydaní uvedieme skladby hudobného skladateľa Jána Siváčka (na obrázku na Bratislavskej lýre 1967 so speváčkou Helenou Vondráčkovou).
Narodil sa v roku 1928 na Myjave. Po ukončení základnej školy odišiel Ján Siváček z metropoly pod slamou na gymnázium do Bratislavy, kde neskôr zmaturoval. Neskoršia spomienka jeho priateľa potvrdzuje i veľký Siváčkov vzťah k hudbe. Vtedy vystupoval v Bratislave tanečný orchester americkej armády. Účasť na tomto koncerte považoval mladý Janko za svoj najväčší zážitok. V roku 1951 úspešne ukončil štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského a začal sa naplno venovať hudbe.
Štefan Siváček, brat Jána Siváčka, si v roku 2008 naňho takto zaspomínal: „Bol charakterný človek, vychádzal mi v ústrety. Celá tá Jankova tvorba vznikala u nás doma, poznal som veľa jeho piesní, aranžoval aj pre našu kapelu, takže sme krátko boli v úzkom spojení.“ Začiatkom päťdesiatych rokov založil Ján Siváček vlastnú skupinu. Tá sa po čase spojila s orchestrom Kolektív 51 (52, 53...). V tomto telese pôsobilo veľa významných hráčov a neskôr známych slovenských skladateľov – Pavol Zelenay, Siloš Pohanka, Jaroslav Laifer, Miloš Lánik, Bohumil Trnečka, Vieroslav Matušík a ďalší. V tom čase Ján Siváček absolvoval vojenskú prezenčnú službu, no pozorne sledoval dianie v populárnej hudbe doma i v zahraničí. Nečudo, že po príchode z vojenčiny sa začal intenzívnejšie zaoberať zostave telesa, ktoré by mohlo interpretovať nové trendy v populárnej hudbe. Napokon sa mu to podarilo v roku 1953 po zlúčení spomínaného Kolektívu s jeho skupinu. Hrával v bratislavskej Redute, na koncertoch i plesoch, spolupracoval s rozhlasom i začínajúcou televíziou, a nahral niekoľko platní. Pribrali aj speváčky – Melániu Olláryovú, Gabrielu Hermelyovú, občas i Rudolfa Cortésa. „On sa učil hrať na saxofón sám, ale ja som mu vysvetľoval niektoré grífy, s náustkami a podobne. Postavil kapelu a mňa si pozval ako lídra, aby som mu pomohol,“ spomína na stretnutia s Jánom Siváčkom skladateľ Pavol Zelenay. V počiatkoch jeho tvorby získala popularitu jeho Pieseň o šťastných deťoch, Ty nie si môj typ, no najznámejšia je pieseň Je máj. Napísal ju v roku 1952 a dodnes ju nahralo niekoľko generácií tvorcov populárnej hudby, od Rudolfa Cortésa cez Zdena Sychru až po vokálnu skupinu Trend či skupinu Braňa Hronca. Pieseň mal niekoľko rokov v repertoári i pražský orchester Karla Vlacha.
* * *
Začiatkom päťdesiatych rokov sa stal Ján Siváček členom Zväzu slovenských skladateľov, i napriek ideologickým tlakom sa intenzívne venoval propagácii džezu a swingovej hudby. V rokoch 1953 – 1956 bol vedúcim estrádnej kancelárie, predchodcu Slovkoncertu. V druhej polovici päťdesiatych rokov, znechutený odmietavým postojom k jeho pokrokovým tendenciám sa na niekoľko rokov takmer odmlčal. Neskôr sa zapísal na štúdium Vysokej školy múzických umení, a tam v roku 1965 ukončil štúdium kompozície. Ako prvý absolvent tejto vysokej školy sa začal venovať hudobno-zábavným žánrom. Reprezentoval prechod od swingového modelu ku koncertne ponímanej populárnej piesni. Nebola to jednoduchá cesta, vytvoril si osobitý kompozičný štýl, charakterizovaný nápaditou nosnou melodikou a originálnym aranžmán. Nebol typom skladateľa, ktorý tvoril na objednávku, a tvoril vždy, keď mal pocit, že má čo poslucháčovi povedať. V zozname jeho skladieb sú i dva muzikály Orgovánový sad a Ulička mladých, tá však vznikla ešte počas jeho štúdií.
* * *
Od roku 1960 Ján Siváček prednášal v rámci záujmovo-umeleckej činnosti, venoval sa i pedagogike v rámci populárnej hudby. Rok nato pôsobil dokonca i v Mongolsku pri budovaní štátneho orchestra. Značnú časť života venoval umelecko-organizačnej problematike slovenského hudobného života. V roku 1964 – 1969 pôsobil ako tajomník komisie pre malé hudobné formy zväzu skladateľov, publikoval množstvo článkov o populárnej hudbe a vydával i zborníky pre mladé amatérske skupiny. Nespočetné hodiny strávené pri prehrávkach mu poskytli množstvo inšpirácií aj pre tvorbu. V tomto čase žil aj so svojimi priateľmi – muzikantmi, najmä Pavlom Zelenayom, prípravami festivalu Bratislavská lýra. V rokoch 1966 – 1970 je riaditeľom festivalu a predsedom festivalového výboru. „Snažili sme sa o spoločenské uznanie tejto hudby. A to nás spájalo. O lýre sme začali po prvýkrát hovoriť v rokoch 1964 – 1965, keď sme sa vrátili z poľských Sopot, kde bol podobný festival. U nás nebola populárna hudba príliš úspešná. Podali sme návrh a prešlo to. Nemali sme skúsenosti. Prvý ročník však vyšiel úspešne. Janko sa zhostil úlohy riaditeľa dobre, no len do roku 1970. Keď však po druhom ročníku videli pražskí priatelia úspech festivalu navrhli, aby to bol putovný festival. My sme nechceli, aby putoval, ale aby zostal v Bratislave. Prvý názov nebol Bratislavská lýra, ale Medzinárodný festival tanečnej piesne, a Bratislavskú lýru dostávali víťazi ako symbol. My sme preto neskorším nazvaním podujatia Bratislavská lýra ukotvili festival v Bratislave,“ spomína na začiatky Bratislavskej lýry hudobný skladateľ a priateľ Jána Siváčka Pavol Zelenay. Po roku 1970 odišiel Ján Siváček z postu riaditeľa, pretože nechcel plniť politické príkazy zasahujúce do celkovej dramaturgie festivalu. V rokoch 1968 – 1970 bol viceprezidentom medzinárodnej organizácie festivalov FIDOF. Potom bol krátko šéfredaktorom vydavateľstva OPUS, no nedostal doložku na festival do Cannes. Požiadal o ukončenie pracovného pomeru po tom, čo mu bolo oznámené, že nemôže vycestovať, pretože jeho brat emigroval do Švajčiarska. Stal sa umelcom v slobodnom povolaní.
* * *
Málokto však vie, že meno Jána Siváčka je spojené nielen s Myjavou, ale aj Trnavou a ďalšími slovenskými regiónmi. Spomína spevák a hudobník, priateľ skladateľa Ľuboš Novotný: „Janko nemal v tom čase dobré pozície v Bratislave, tak prišiel do Trnavy. Chodil sem napríklad na metodické semináre pre amatérskych hudobníkov. Bol napríklad predseda poroty na súťaži Trnavský škovránok. Zhodou okolností som ho niekedy v roku 1965 alebo 1966 vyhral. Po chvíľke odmlky sme sa stretli koncom sedemdesiatych rokov. Robil som na osvetovom stredisku a Janko nám pomáhal v inštruktážach a metodických dňoch pre hudobníkov. Písal napríklad partičelá táng a poliek známych slovenských autorov. Začal ma potom pozývať do rôznych porôt. Prvý dôvod oslovenia možno ani neviem, ale dajako sme si začali rozumieť.“ Aj keď bol medzi Ľubošom Novotným a Jánom Siváčkom vekový rozdiel, porozumeli si ľudsky i hudobným pohľadom.
Zlepšenie a politický tlak ustúpil až v roku 1983. Vtedy mohol Siváček prednášať ako externý pedagóg na Hudobnej fakulte VŠMU na Katedre skladby a dirigovania, neskôr na Divadelnej fakulte, potom aj na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
* * *
Ak by sme mali zhodnotiť dielo Jána Siváčka, ťažiskom Siváčkovej tvorby sú populárne a tanečné piesne. Mnohé boli odmenené vo viacerých súťažiach najmä v rokoch 1966 – 1975. Pieseň Majstra Pavla získala 1. cenu v súťaži Krásy Slovenska (spieval Dušan Grúň), Milenci z Verony mali premiéru na festivale v Tokiu v roku 1972 (spievala Eva Máziková), Múdry pán Andresen bola na Olympiáde piesní v Aténach a Majster čas bola úspešná v súťaži Vyberte si pesničku. Populárne boli aj jeho lýrové piesne. Ako mám žiť bez teba z ročníka 1966 v podaní Evy Pilarovej netreba spomínať. Úspešná bola aj skladba z roku 1967 Kľúč pod prahom v podaní Heleny Vondráčkovej, neskôr sa predstavil piesňami Jednu lásku mám, Cesta klenbou líp, Orfeus a Eurydika. Spolupracoval s viacerými textármi, no najmä s Borisom Droppom, Milanom Lasicom, a Tomášom Janovicom. Napísal aj celý rad orchestrálnych skladieb, napríklad Suitu Istropolitana, písal skladby pre dychové súbory. Ján Siváček bol jednou z najvšestrannejších osobností povojnovej slovenskej hudobnej kultúry. V záujme hudby sa aj rozdával. Jeho životná partitúra sa uzavrela náhle v decembri 1987.
V máji v roku 2008 si v rodnom meste Jána Siváčka – na Myjave pripomenuli skladateľa pásmom Je máj. Podujatie pripravil Dom kultúry Samka Dudíka v spolupráci so Slovenským rozhlasom (scenár Martin Jurčo, réžia Michal Maliarik, moderovala Vladimíra Jurenková). V programe účinkoval Orchester Pavla Zajačka a spievali Jana Kocianová, Janka Procházková, Zdeno Sychra a ďalší.
