Už vám niekto niekedy povedal, že ste poleno? Nuž, asi vás tým nepotešil. Ale to, čo rozumieme pod polenom u ľudí, je celkom vzdialené od polena, ktoré nám rozohrieva kachle, alebo pec. Také poleno je nesmierne užitočná vec. Vďaka nemu nás oheň príjemne zohrieva a dokážeme ho v peciach využiť aj na varenie. Na Slovensku pece nájdete len zriedka, peciarske remeslo vymrelo a tí, ktorí ešte pece postaviť vedia sa dnes volajú kachliari. Jedného z nich aj vďaka reprezentatívnej knihe Kachliarstvo, krby a kominárstvo spoznala Hana Michalčíková v rodine Bitalovcov, kde má toto remeslo svoju tradíciu. Potvrdil to aj majster kachliar Jozef Bitala.
Cechmajster Jozef Bitala o knihe Kachliarstvo, krby a kominárstvo I. Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači. Pece nájdeme bohato zastúpené v slovenskej literatúre. Boli dostatočne inšpiratívne pre spisovateľov, rovnako ako ľudia, ktorí na nich presedeli celé dni a prespali celé noci. Nájdeme ich v Mináčovej aj Kukučínovej tvorbe a v ľudových rozprávkach. Pamätáte si? „Jano za pecou spal a bol z neho „zápecník, pecival.“ Takýto, aj keď príjemný oddych si nemohli dovoliť majstri-peciari, dnes kachliari, ktorí pece stavali. Aj preto sa Hana Michalčíková pýtala na ďalšie zaujímavosti súvisiace s pecami a kachľami Jozefa Bitalu, majstra kachliara. Napríklad akú pec treba, aby sme si mohli na nej podriemať aj vyspať sa?
Cechmajster Jozef Bitala o knihe Kachliarstvo, krby a kominárstvo II.
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Hoci smútku za starým dobrým peciarskym remeslom sme sa dnes nevyhli, tešiť nás môže, že peciam a kachliam zostali ľudia verní. Trochu v inej podobne než kedysi, ale vývoj nezastavíme. Možno v tých dnešných peciach už nebudeme piecť chlieb, ale si na nich ohrejeme ruky. A potešíme sa z krásnej práce kachliarov, ktorí prevzali štafetu po peciaroch.
